O meste

História

Kežmarok

Je veľa krás, čo núka svet,

no nášmu mestu páru niet,

tu krásu stráži čas a hory snežné.

Náš hrad aj lesné úbočia,

zrak lákajú po stáročia,

to mesto, vravím vám, fakt nie je bežné…

(úryvok)

Autor: Jaroslav Šleboda, JADRO

Z histórie Kežmarku

Popradskú kotlinu s riekou Poprad od pradávnych čias križovali diaľkové komunikačné trasy. Popri jej prítokoch sa sústreďovalo osídlenie od najstarších čias. K takýmto územiam patrí aj lokalita mesta Kežmarok a regiónu Spiš. Výsledkom výskumov sú získané doklady o prítomnosti predchodcu človeka dnešného typu od čias doby kamennej, ľudu badenskej, otomanskej či halštatskej civilizácie na Spiši. Najmarkantnejšie pamiatky sa v Kežmarku zachovali z obdobia mladšej doby železnej – púchovskej kultúry. Jednou z významných archeologických lokalít je Jeruzalemský vrch, ktorý nesie mnoho známok pravekého osídlenia. Bádatelia tu našli veľké množstvo zlomkov grafitových a hlinených nádob (naposledy v auguste 2016).

Výraznejšie osídlenie je doložené zo záverečného obdobia doby rímskej a počiatku veľkého sťahovania národov na konci 4. a na začiatku 5. storočia. V podtatranskej oblasti prekvitala hutnícka výroba aj hrnčiarstvo. Nálezy dokladujú prenikanie vplyvov germánskych kmeňov aj Slovanov, ktorých hlavným zamestnaním bolo poľnohospodárstvo a chov domácich zvierat. Postupne vznikali viaceré stredoveké osady a tie sa stali základom budúceho mesta.

Spojením troch sídlisk do urbanistického celku a získaním mestských výsad od uhorského kráľa Béla IV. v roku 1269 vzniklo mesto Kežmarok.

Mesto vzniklo zlúčením slovanských osád s nemeckým osídlením. Ako slobodné mesto získalo viaceré hospodárske a politické výsady – napr. právo slobodnej voľby richtára, právo konať slobodný výročný trh (1251), sporné právo skladu (1435), právo meča (1438) a právo používať erb (1463).

Výhodná poloha mesta urýchlila jeho hospodársky rozvoj. Kežmarok bol počas minulých storočí veľmi pulzujúcim mestom. V 15. – 19. storočí tu pracovalo okolo 40 remeselníckych spoločenstiev – cechov: farbiari, stolári, tkáči, súkenníci, krajčíri, garbiari, ihlári, zlatníci.

Súčasťou histórie mesta boli časté boje – v kežmarskom chotári sa odohralo trinásť vojen, z toho jedna – vyše storočná s blízkou Levočou o právo skladu a druhá takmer 250-ročná, ktorú viedlo mesto s vlastným hradom. Slobodní mešťania odmietali nadvládu hradných majiteľov a búrili sa proti mnohým daňovým poplatkom. Do histórie mesta sa významne zapísali i Rákociho protihabsburgské povstania, kedy o Kežmarok zápasili dve silné skupiny miestodržiteľov krajiny.

V roku 1950 bolo historické jadro Kežmarku vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Evanjelický drevený artikulárny kostol a Evanjelické lýceum sa stali r. 1985 národným kultúrnymi pamiatkami

Medzi najznámejšie pamiatky mesta zaraďujeme neskorogotickú baziliku sv. Kríža, ktorá patrí najväčšie a najkrajšie gotické pamiatky na Spiši. Najstaršie kamenné časti kostola sú z pol. 13. stor. Dnešná podoba stavby pochádza z veľkolepej gotickej prestavby v r. 1444 – 1498. Prestavbe pomáhalo mesto a majiteľ hradu – rodina  Zápoľských. Interiér kostola je prevažne gotický – bočné oltáre, krstiteľnica, stallum. Z r. 1518 pochádza renesančná lavica pod veľkým chórom, kde sedela mestská rada s richtárom. Medzi najvzácnejšie časti patrí ukrižovaný Kristus z hlavného oltára, ktorý pochádza z dielne Majstra Pavla z Levoče.

Pred kostolom sv. Kríža je samostatne stojaca veža – Zvonica (1591), ktorá je výnimočne krásnou renesančnou zvonicou na Spiši.

Ďalšími pamiatkami, ktoré sa neodmysliteľne spájajú s Kežmarkom je drevený evanjelický artikulárny kostol. Od roku 2008 je evanjelický drevený artikulárny kostol zapísaný do zoznamu pamiatok svetového dedičstva UNESCO v rámci zápisu súboru Drevených chrámov v slovenskej časti Karpatského oblúka. Pri príležitosti 500. výročia v roku 2017 bola vydaná poštová známka s vyobrazením barokového organu, ktorá získala 2. miesto v súťaži o najkrajšiu rytú poštovú známku Európskej únie „Les Grands Prix de l’Art Philatélique Belge et Européen“ v Bruseli.

Nový evanjelický kostol je postavený v eklektickom štýle so zaujímavými orientálnymi prvkami. Nachádza sa v ňom Mauzóleum Imricha Thökölyho, majiteľa hradu a bojovníka za náboženskú slobodu v časoch reformácie.

Nenápadná budova v jeho blízkosti – Lýceum – ukrýva vzácne literárne poklady. Je v nej umiestnená najväčšia školská historická knižnica v strednej Európe. Knižnica má 150 000 zväzkov kníh , z toho 2 600 kníh zo 16. storočia . Sú to knihy z rôznych odborov a v mnohých svetových jazykoch. V lýceu v Kežmarku pôsobili vyučujúci a študovali žiaci z celej strednej Európy – mnohí z nich sa stali významnými slovenskými, nemeckými, maďarskými a či srbskými umelcami, vedcami, politikmi. Medzi najznámejších patrili literáti: Pavel Jozef Šafárik, Karol Kuzmány, bratia Ján a Samo Chalupka, Samo Tomášik, Janko Kráľ, Ján Generisch, Jovan Sterija – Popovič, Jonáš Záborský, Pavol Orságh Hviezdoslav, Ladislav Nádaši – Jégé, Martin Kukučín, Janko Jesenský, Martin Rázus, Ivan Stodola, maliari Peter Bohúň, Ladislav Medňanský, politici Imrich Thököly, Artúr Görgey, Matúš Dula, lekári Daniel Fischer, Ľudovít Markušovský, Vojtech Alexander – priekopník röntgenológie v Uhorsku, geografi a historici Dávid Frölich, Juraj Bohuš, Juraj Buchholtz mladší, Kristián Genersich, bratia Pavol a Ján Hunfalvy, Tomáš Mauksch, Samuel Weber, filozofi a ekonómi Gregor Berzeviczy, Ján Feješ, Martin Schwartner, prírodovedci, fyzici a matematici Fridrich Hažlinský, Aurel Stodola, Jur Hronec atď.

Dominantou mesta je Kežmarský hrad. Hrad je jediným úplne zachovaným hradom na Spiši. Postavenie hradu sa spája s menom rodiny Zápoľských – prvá písomná správa o hrade je z r. 1463. R. 1528 prevzala hrad do svojho majetku rodina Lasky. Rôznymi transakciami a zálohovaním sa hrad a nezákonne aj mesto Kežmarok dostalo r. 1579 do rúk rodiny Thököly. Jej štyri generácie sídlili v Kežmarku do r. 1684. Posledným vlastníkom hradu bol Ferdinand Rueber, od ktorého si mesto r. 1702 zakúpilo hrad do svojho vlastníctva. Pôvodnú gotickú pevnosť prestavala rodina Thököly na prepychové renesančné sídlo, v r. 1657 – 1658 postavila v hrade aj barokovú kaplnku. Po prechode do vlastníctva mesta bol hrad využívaný na rôzne podradné účely: sýpky obilia, kasárne, dielne a niekoľkokrát aj vyhorel. Až v 2. pol. 19. storočia sa objavili snahy o využitie hradu pre muzeálne účely, ale múzeum sa po čiastočnej oprave hlavnej veže otvorilo až r. 1931. V r. 1962 – 1985 sa uskutočnila generálna oprava hradu a v súčasnosti slúži celý hradný areál (okrem pivníc) pre expozície miestneho múzea, ktoré dokumentujú vývoj mesta od jeho vzniku až po tridsiate roky 20. stor. Zaujímavé sú expozície o streleckom spolku, o Tatrách a o priekopníkovi röntgenológie v Uhorsku Dr. Vojtechovi Alexandrovi.

V letnej sezóne môžu návštevníci zažiť koncerty, divadelné a filmové predstavenia na nádvorí. Každoročne organizovaný Festival remesiel a ľudovej kultúry EĽRO v Kežmarku ponúka zaujímavé vystúpenia práve v priestoroch hradu.

Kežmarok patrí k najväčším a najkrajším spišským mestám. Množstvo kultúrno-historických pamiatok a priaznivé prírodné podmienky vytvárajú výborné predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu.

Podrobné informácie o pamiatkach mesta nájdete na: www.kezmarok.comwww.ecavkk.sk,http://www.fara-kezmarok.sk/sk/menu.html.

Spracovala: Gabriela Bodnárová

Zdroj: Monografia História Kežmarku do polovice 18. storočia (2012)

Monografia Život v Kežmarku v 13. – 20. storočí (2014)

Pôvodné názvy mesta Kežmarok

Caseoforum (1361) Forum Casaeorum (1307) Forum Caseonum (1301) Forum Caseorum (1329) Kasmark (1269) Kazmarc villa (1270) Kaymarc (1270) Kayssmark (1288) Käszmark (1269) Kesemark (1369) Kesmarck (1392) Kesmarco (1338) Kesmarg (1294) Kesmark (1269, 1270, 1294) Kezmarc (1329, 1330) Kezmark (1294) Keysmarch (1272) Keyssmarkh (1269) Késmark (1288) Kismark (1294) Kissmark (1294) Kiszmark (1293) Kümark (1294)