Aktuality

Jakub Gorecký súťaží v náročných a nevyspytateľných pretekoch enduro

22_Enduro_3500_OM_BŠ_KK

Mladý úspešný jazdec, ktorý okrem endura jazdí aj preteky v cross motokrose sa chce postupne prebojovať zo slovenských na európske či svetové súťaže. Porozprával nám o svojich úspechoch, aj o tom, kto ho k tomuto adrenalínovému športu priviedol.

 

Prečo uprednostňujete práve náročnejšie enduro pred cross motokrosom?

Motokros sa jazdí v uzavretom areáli, kde je možnosť si ráno natrénovať celú trať či už prostredníctvom tréningov, alebo kvalifikačných jázd. Beriem to ako super tréning na enduro, keďže tam človek vie natrénovať rýchlosť a techniku jazdy. Avšak enduro je úplne o niečom inom, trať si môžeme prejsť iba pešo a musíme si pamätať, kam máme ísť, navyše je to náročnejšie aj v tom, že sa oproti motokrosu jazdí celý deň. Počas jedného víkendu absolvujeme aj 100 kilometrov počas meraných testov, ktoré sú v jeden deň tri a musím na nich najazdiť čo najlepší čas, alebo počas presunov medzi týmito testami. Po dojazdení na konci dňa mám prístup k motorke na nejakých desať až 15 minút, následne sa odovzdá na strážené parkovisko, kde sa už na nej nesmú robiť žiadne úpravy.

 

Kto vás k tomuto športu priviedol?

Bol to môj otec, ktorému som za to veľmi vďačný. Tiež mal motorku a jazdil, aj keď nie súťažne. V piatich rokoch som dostal svoju prvú motorku a vtedy sa to všetko začalo. Začiatky boli ťažké, keďže som bol na motorku ešte malý, ale stále ma to bavilo a jazdil som. Trochu starší som dostal už aj motorku s rýchlosťami, vo vyššom veku mi ale finančné možnosti nedovolili vlastniť motorku, tak som sedem rokov súťažne jazdil na bicykli v disciplíne downhill. Po získaní finančných prostriedkov z prvej práce v zahraničí som si zadovážil prvú väčšiu motorku a začal jazdiť. Žiaľ, počas tréningu som si zlomil stehennú kosť a motorku som počas doby zotavovania predal. Po zotavení som ju však kúpil späť a začal jazdiť znovu a aj napriek trieštivej zlomenine členka a ďalšom zotavovaní sa jazdím dodnes.

 

Aké sú vaše najväčšie úspechy?

Najväčší úspech som dosiahol tento rok, keď som vyhral prestížne české preteky Drapak rodeo, čo sú najťažšie hardenduro preteky v Česku. Tam som súťažil v kategórii expert. Na Slovensku som tento rok jazdil majstrovstvá Slovenska v enduro a country crosse, na ktorých sa mi podarilo vybojovať celkovo druhé miesto v kategórii Slovenský pohár 2. Vo východoslovenskom pohári Cassovia Cup sa mi už v druhom roku za sebou podarilo celkovo vyhrať kategóriu profi, v Stredoslovenskom pohári Enduro stred sa mi v tomto roku podarilo taktiež dosiahnuť celkové druhé miesto v kategórii elite.

 

Aké ciele máte na tento rok?

Cieľom je určite obhájiť titul na majstrovstvách Slovenska v kategórii Slovenský pohár 2. Ďalej by som sa chcel zúčastniť na všetkých kolách pretekov Cassovia Cup a aj tam obhájiť titul v mojej kategórii. Novou výzvou na tento rok je aj poľský pohár v hardendure a klasickom endure, ktorý by som chcel odjazdiť celý. Ďalším cieľom je ku koncu sezóny sa zúčastniť na pretekoch v Rumunsku. Prvoradým cieľom je ale odjazdiť celú sezónu a zostať zdravý.

 

Máte ešte nejaké sny, ktoré by ste chceli dosiahnuť v kariére v dlhšom horizonte niekoľkých rokov?

Tých snov mám ešte mnoho, chcel by som sa zúčastniť na celoeurópskych pretekoch alebo skúsiť aj tie svetové. Snom je aj účasť na pretekoch Superenduro v hale, ale na to musím ešte veľa trénovať. Najväčším snom každého pretekára je však účasť na legendárnych pretekoch Rely Dakar. Ak na to budem mať financie, určite by som tam chcel raz ísť.

Filip Kubáni, foto: archív Jakuba Goreckého