Aktuality

Anglické trávniky sú pre včely Sahara

IMG_1125

Keď uhynie posledná včela, ľudstvu zostávajú štyri roky života. Výrok pripisovaný Albertovi Einsteinovi hovorí o kľúčovej úlohe včiel, ktoré sú nenahraditeľnou súčasťou ekosystému. Spoločnosť si každoročne pripomína Svetový deň včiel, ktorý pripadá na 20. mája. Jeho posolstvom je zvýšiť povedomie o zásadnej úlohe, ktorú včely zohrávajú pri udržiavaní zdravia ľudí a planéty, ako aj o mnohých výzvach, ktorým dnes tieto neúnavné robotnice čelia. Pri tejto príležitosti sme sa o včelách porozprávali s Ivetou a Martinom Bašistovcami, ktorí sa chovu včiel venujú 17 rokov.

Kežmarčania Bašistovci sú včelári srdcom aj dušou, včely chovajú v Levočských vrchoch v Zaľubici a vo Vysokých Tatrách. Iveta Bašistová je vyštudovaná včelárka jej manžel Martin je v Slovenskom zväze včelárov. K včelárstvu sa dostali postupne. Najprv podľahli chuti medu a potom to prešlo do samotného chovu včiel.

Čo si myslíte o výroku, že s poslednou včelou zanikne svet?

Má to svoje opodstatnenie a dá sa to vysvetliť viacerými spôsobmi. Po prvé, včely sú citlivé na znečistenie životného prostredia. Ich imunitný systém sa nedokáže tak adaptovať na tieto záležitosti. Bavíme sa o hmyze v rámci potravinového reťazca, o vtákoch a ostatných predátoroch. To znamená, že keď z toho potravinového reťazca vypadne niektorá časť, tak to bude nadväzovať na ďalšie stupne. Včely sú indikátorom znečistenia prostredia. Druhou vecou je, že včely sú hlavným jarným opeľovačom. Včely prežívajú ako celok, kde sa 10 až 15 000 jedincov postupne rozrastá na 60 – 80 000. Znamenalo by to, že tie jarné stromy by nemal kto opeliť.

Nastali nejaké zmeny v produkcii medu za posledné desaťročia?

V rámci prírody a čo sa týka včiel, zmeny nastali. Jedna vec je, že sú veľmi veľké prechody zo zimy, ktorá nie je taká klasická zima, ako bývala kedysi, ale rovno sa počasie prehupne do leta. Na druhej strane vrcholí aj obdobie sucha. Ani jar nebola taká, ako sme zvyknutí a tým pádom to vlastne spôsobuje aj problémy včelám. Rastliny sa bránia suchu a vegetačné obdobie sa zužuje. Mení sa aj štruktúra lúk. Lúky, ktoré nie sú mulčované, ale sú kosené a spásané, sú pre včely úplne niečo iné. Lúka je v podstate živý organizmus, ktorý živí chrobáky, vtáky, včely a ďalší hmyz. Najhorším prípadom pre včely sú napríklad pokosené anglické trávniky. To je pre nich čistá Sahara.

Čo sa týka produkcie, zaznamenali ste pokles v produkcii medu, či zmenu kvalite?

Musíme si uvedomiť, že sa v našich podmienkach vytvárajú extrémy. Kežmarok je v nadmorskej výške 620 metrov. Včelnice, ktoré máme umiestnené sú vo výške 726, 864 a 912 metrov nad morom. To znamená, že to vegetačné obdobie je veľmi úzke. Celkovo spadá Kežmarok do podhoria Vysokých Tatier a vlastne spôsobuje to, že tu máme chladnejšie letá. Máme síce 32 stupňov cez deň, ale sú tu napríklad chladné noci, ktoré sú problém. Med máme niekedy koncom júna, začiatkom júla a potom už niekedy koncom augusta. V našich podmienkach alebo s našou produkciou sme v lese, ktorý v podstate dáva málo, ale dáva stále.

Ako vplýva počasie na napadnutie včiel škodcami?

Samozrejme, počasie má vplyv na imunitu včiel a má to aj zásadný vplyv na ich vitalitu. A to nehovoríme o znečistení ovzdušia, kedy na nich vplýva napríklad saharský piesok, ktorý je kontaminant nielen pre naše autá, ale aj pre tie rastliny, ktoré sú ním zaťažené. Tam tých vplyvov je veľmi veľa. Imunita včiel je veľmi jednoduchá, lebo v rámci evolúcie sa včely nepotrebovali prispôsobovať vývoju prostredia, pretože žili v symbióze s kvetmi. A kvety im za to opelenie dávajú nektár. A keď do toho vstúpi naša chémia, nejaké to znečistenie, zmeny teplôt, zmeny životného prostredia, tak to má potom zásadný vplyv.

Čo by si mal bežný spotrebiteľ všímať pri nákupe medu? Sú cukornaté medy pančované?

Odporúčam si vyhliadnuť svojho regionálneho včelára, s ktorým viete priamo komunikovať. Niekto napríklad tvrdí, že med, ktorý scukornatie, nie je dobrý. Nie je to pravda, med nescukornatie, on skryštalizuje a je to v podstate prejavom pravosti toho medu. Sú niektoré medy, ktoré kryštalizujú veľmi pomaly. Typickým príkladom je napríklad agátový med. Tmavé medovicové medy takisto kryštalizujú pomalšie. Opačným prípadom je repkový med, ktorý dokáže skryštalizovať za nejaké tri dni. A to je jeden z prejavov toho, že to nie je cukor v tej zloženej sacharóze, ale to sú tie jednoduché cukry, ktoré vlastne reagujú. A extrémom je dokonca melicitózny med, ktorý kryštalizuje už priamo vo včeliom pláste a nedá sa vôbec vytočiť. Spotrebiteľovi odporúčam všímať si regionálny pôvod. Napríklad toto je chyba legislatívy Slovenska. Na Slovensku máme krajinu pôvodu EÚ a mimo EÚ. V Čechách je legislatíva taká, že ak je krajina mimo EÚ, musia byť na etikete vypísané všetky štáty, z ktorých sa ten produkt dováža. A úplne ideálne by bolo ešte aj sledovanie percentuálneho podielu, ktorý na výsledný produkt dosť vplýva. Medzi tri najčastejšie falšované potraviny patrí olivový olej, mlieko a med. Sú drahé, ale stále žiadané.

Text: Zuzana Dobránszka, foto: archív M. Bašista, autorka

Galéria