Po predložení návrhov Komisie kultúry, regionálneho rozvoja, cestovného ruchu a propagácie mesta, schválili poslanci na mestskom zastupiteľstve 21. mája 2026 udelenie cien desiatim osobnostiam. Ďalšie ocenenie schválili poslanci dvom osobnostiam in memoriam a dvom udelili čestné občianstvo. Slávnostné odovzdávanie najvyšších mestských ocenení sa uskutočnilo 2. októbra 2026 v Mestskom kultúrnom stredisku v Kežmarku. Podujatie umelecky zastrešila Základná umelecká škola Antona Cígera pod pedagogickým vedením Petra Pavlička a jeho žiakov Sofii Hajostekovej a Patrika Tomasa. So sprievodným programom vystúpil Spevácky zbor ZUŠ A. Cígera a absolventka Akadémie umení v Banskej Bystrici, Kežmarčanka Gabriela Angela Madejová.
„Dnes vyjadrujeme hlbokú úctu ľuďom, ktorých osobný vzťah, talent a vytrvalosť zanechali nezmazateľnú stopu v našej spoločnosti. Žijeme v dobe, ktorá často oslavuje rýchly úspech a povrchnú slávu. Skutočný význam pre spoločnosť sa však meria hĺbkou odkazu, ktorý po sebe človek zanecháva a tým, o čo lepší je svet vďaka jeho prítomnosti. Príbehy týchto osobností a práve schopnosť pre konávať prekážky, môžu byť silnou motiváciou pre mladých ľudí, ktorí sa nesmú vzdávať svojich ideálov hneď pri prvých komplikáciách a rovnako, ako tieto osobnosti, musia ísť pevne za svojimi cieľmi,“ vyjadril presvedčenie vo svojom príhovore primátor Ján Ferenčák. Ten zároveň oceneným ďalej poprial pevné zdravie a veľa síl na ďalšej ceste.
CENU MESTA V ROKU 2026 DOSTALI
Juraj Charitun, in memoriam za literárnu tvorbu Juraj Charitun (1948-2024) patril k najvýznamnejším osobnostiam rusínskej kultúrnej scény, ktorej meno bolo po viac ako polstoročie neodmysliteľne späté s mestom Kežmarok. Za svoj prínos k rusínskej literatúre si vyslúžil uznanie nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí a v Spojených štátoch. Stal sa laureátom prestížnej Ceny Alexandra Duchnoviča a viackrát získal Cenu Alexandra Pavloviča od Literárneho fondu.
Jeho životný príbeh bol poznačený hlbokou nostalgiou za rodnou obcou Ostružnica, ktorá musela ustúpiť výstavbe vodnej nádrže Starina. Táto osobná strata sa stala ústredným motívom jeho tvorby a premenila ho na neúnavného strážcu pamäti rusínskeho národa.
Do Kežmarku prišiel v roku 1970, pôsobil ako rešpektovaný pedagóg na základnej škole v Lendaku. Juraj Charitun bol v literárnych kruhoch vnímaný ako „večný romantik“. Jeho poézia nebola len o smútku za strateným domovom, ale aj o láske, nádeji a hlbokej úcte k materinskému jazyku.
Helena Lýdia Matiová, in memoriam za umelecký prínos
Helena Lýdia Matiová (1951-2024), rodená Valenčíková, sa do pamäti Kežmarčanov zapísala ako výnimočná umelecká fotografka, ktorá zostala verná kúzlu tradičnej čiernobielej fotografie aj v ére digitálnych technológií. Jej ateliérová práca zahŕňala tisíce portrétov a svadobných fotografií, ktoré sa vyznačovali intimitou a nadčasovosťou. Helena Matiová bola verná poctivému remeslu. Negatívy aj výsledné snímky retušovala a vyvolávala ručne, čím každý záber premenila na originálne umelecké dielo. Narodila sa ako desiate z dvanástich detí, jej otec jej v detstve dal prezývku Ida, neskôr vzniklo meno Lyda, pod ktorým ju poznalo celé mesto. Hoci chcela byť zubnou laborantkou, osud ju nasmeroval na inú cestu. Po krátkej epizóde na gymnáziu sa stretla s významným kežmarským fotografom Štefanom Szucom, u ktorého sa vyučila ako jeho posledná učnica. Svoje majstrovstvo neskôr odovzdávala ďalej ako majsterka odborného výcviku, pričom jej rady dodnes rezonujú v mysliach mnohých žiakov.
MUDr. Peter Slovík, za podporu a osvetu v oblasti zdravotníctva
MUDr. Peter Slovík sa narodil v roku 1953 v Tvarožnej. Po revolúcii bol poslancom MsZ Kežmarok, 30 rokov bol predsedom SLVAK a bol uvedený v Dvorane slávy SLS. Ako lekár pôsobil od r. 1990-1992 v Spolku Spišských lekárov. Od založenia Spolku lekárov Dr. Vojtecha Alexandra v roku 1993 ako tajomník a od r. 1996 do roku 2023 ako predseda spolku. Organizoval odborné vzdelávacie podujatia, kurzy, semináre a školenia. Spoluorganizoval Kežmarské lekárske dni Dr. V. Alexandra, niekoľko rokov bol členom Rady regionálnej lekárskej komory v Kežmarku a predsedom regionálneho Slovenského Červeného kríža. Slovenská lekárska spoločnosť mu v Bratislave v roku 2023 udelila Zlatú medailu za zásluhy o budovanie a rozvoj Slovenskej lekárskej spoločnosti. Vo svojej ortopedickej ambulancii pracuje doteraz.
Mgr. Eduard Hagara, za prínos pre školstvo v Kežmarku a pri príležitosti jubilea
Eduard Hagara sa narodil v roku 1945 v Krompachoch a patrí medzi významné osobnosti kežmarského športového a pedagogického života. V rokoch 1970 až 2011 pôsobil ako učiteľ na Gymnáziu Pavla Országha Hviezdoslava v Kežmarku, kde ovplyvnil niekoľko generácií študentov. Jeho hlavným športom bol šach, no dlhé roky bol aktívny aj v kežmarskom stolnom tenise. V šachovom dianí pôsobí nepretržite od roku 1970 až dodnes ako hráč, tréner a funkcionár. Mimoriadne významná je jeho práca s mládežou, ktorej sa venoval od roku 1976 až do roku 2011. Pod jeho vedením sa mladí kežmarskí šachisti pravidelne presadzovali i na medzinárodnej scéne.
Milan Nevlazla, za podporu cestovného ruchu
Narodil sa v marci 1951 v meste Kežmarok, kde ukončil i základnú školu. Ďalej pokračoval na Strednej priemyselnej škole strojárskej s maturitou v Poprade. Dvadsaťšesť rokov pracoval vo Vagónke Poprad a desať rokov riadil Kežmarskú informačnú agentúru. Svoj život zasvätil spoločenskej a občianskej angažovanosti. Šestnásť rokov pôsobil v zodpovednej funkcii poslanca, viceprimátora a člena rady Mestského zastupiteľstva v Kežmarku. Vo voľbách do samosprávnych orgánov bol občanmi zvolený štyrikrát. Svoje poznatky, získané v mestských orgánoch, uplatňoval vo funkcii riaditeľa kancelárie Združenia Región Tatry so sídlom v Kežmarku. Po nástupe do funkcie riaditeľa kancelárie sa začal angažovať so susedmi formou stretávania sa zástupcov samospráv, výmeny skúseností či spoločnými kultúrno-spoločenskými podujatiami. Začali sa realizovať infraštruktúrne projekty a najmä malé projekty nazvané „ľudia ľuďom“, ale aj väčšie „Euroregión bez hraníc“ s cieľom rozširovania kultúrnych tradícií pohraničia.
Ing. Mikuláš Lipták, za podporu ekumenických aktivít a židovskej komunity
Mikuláš Lipták patrí k výrazným osobnostiam spoločenského a duchovného života v Kežmarku. Svojím pôsobením presahuje hranice náboženskej obce a stáva sa dôležitým tmelom celej mestskej komunity. Najvýznamnejším pilierom jeho pôsobenia je v poslednom období unikátny projekt Zem (zas)ľúbená. Mikuláš Lipták ním dokázal premeniť teoretické úvahy o ekumenizme na živú, hmatateľnú realitu. V dobe, ktorá je často polarizovaná, predstavuje jeho úsilie o ekumenizmus maják tolerancie a porozumenia.
Ing. Vojtech Wagner ml., za podporu kultúrnych podujatí Spišské Vianoce a Sviatku kultúry a vzájomnosti v Kežmarku
Vojtech Wagner je dlhoročný organizátor Festivalu kultúry a vzájomnosti, ako aj Spišských Vianoc v Kežmarku. Dlhodobo sa venuje vzdelávaniu, pričom v školstve pracuje približne tri desaťročia. Svoju kariéru začínal ako učiteľ odborných predmetov a postupne sa vypracoval na pozíciu riaditeľa. V roku 2021 uspel vo výberovom konaní a stal sa riaditeľom Strednej odbornej školy na Garbiarskej ulici v Kežmarku.
Mgr. Janka Gantnerová, OLY, za mimoriadne športové úspechy a podporu cestovného ruchu
Janka Gantnerová, rodená Šoltýsová, predstavuje jednu z najvýznamnejších osobností moderných dejín mesta Kežmarok. Jej životný príbeh je výnimočnou kombináciou svetového športového úspechu, neúnavnej funkcionárskej práce a hlbokého lokálpatriotizmu, čím sa stala inšpiráciou pre mnohé generácie nielen v našom meste, ale na celom Slovensku. Jej cesta za športovým vrcholom sa začala práve v podtatranskom regióne, odkiaľ sa vďaka nesmiernej disciplíne a talentu vypracovala medzi svetovú elitu v zjazdovom lyžovaní. Svoju rodnú krajinu a mesto Kežmarok hrdo reprezentovala na troch zimných olympijských hrách – v Innsbrucku (1976), Lake Placid (1980) a v Sarajeve (1984), kde získala v zjazde skvelú piatu priečku. Po ukončení aktívnej kariéry pretavila svoje skúsenosti a autoritu do rozvoja športovej diplomacie a cestovného ruchu. Ako dlhoročná prezidentka Slovenskej lyžiarskej asociácie a členka odborných komisií Medzinárodnej lyžiarskej federácie (FIS) sa významne podieľala na formovaní lyžiarskeho hnutia.
Alžbeta Vaverčáková, za podporu seniorských aktivít v meste
Alžbeta Vaverčáková je dlhodobo kľúčovou osobnosťou, ktorá sa stará o to, aby naši skôr narodení obyvatelia žili plnohodnotný, aktívny a spoločenský život. Svojím osobným nasadením a obrovskou dávkou empatie iniciuje a podporuje podujatia, ktoré nielen spájajú komunitu seniorov, ale zároveň účinne bojujú proti ich sociálnej izolácii. Alžbeta Vaverčáková je členkou klubu dôchodcov od roku 2014 a od roku 2018 vykonávala funkciu predsedníčky okresnej organizácie Jednoty dôchodcov Slovenska. Vďaka jej iniciatíve vzniklo Senior kino, je spoluorganizátorkou Festivalu hudby, spevu a tanca, Fašiangových posedení a športových aktivít seniorov.
Ivana Abtová, za umelecký prínos a starostlivosť o handicapované deti
Ivana Abtová, učiteľka hry na klavíri a predmetu Hudobná dielňa v ZUŠ A. Cígera začala svoje pedagogické pôsobenie v septembri 1991 po absolvovaní štúdia na Konzervatóriu v Košiciach v triede Mgr. Judity Debreovej. Cenné rady pani profesorky, týkajúce sa pedagogiky, ale aj tie ľudské, sa stali pevným základom jej praxe.
Mgr. Iveta Pavlíková, za umelecký prínos a podporu tradícií v našom meste
Mesto Kežmarok je hrdé na svoje historické dedičstvo, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je živý folklór. Jednou z jeho najvýraznejších a najaktívnejších predstaviteliek je Iveta Pavlíková. Jej 42-ročná neúnavná práca v oblasti ľudovej kultúry významne prispieva k tomu, že tradície našich predkov zostávajú atraktívne a aj pre súčasné a budúce generácie. Svojím aktívnym pôsobením vo folklórnom hnutí vnáša do kežmarského kultúrneho života autenticitu a radosť z umenia. Ako aktívna folkloristka pravidelne reprezentuje mesto Kežmarok na domácich i medzinárodných festivaloch a prehliadkach. Od roku 1983 je členkou DFS Maguráčik, od roku 1990 je členkou FS Magura. V roku 1995 sa stala umeleckou vedúcou DFS Maguráčik, kde pracuje dodnes.
Spoločnosť Karloff, za propagáciu regionálnych výrobkov a rekonštrukciu Weinovej hrobky
Rodinná spoločnosť KARLOFF sa od roku 2002 venuje výrobe a predaju prémiových alkoholických produktov, pričom jej vlajkovou loďou je TATRATEA – čajovo-bylinný likér, ktorý prepája autentickú tatranskú tradíciu s moderným unikátnym prístupom. Spoločnosť stavia na prírodných surovinách, remeselnej výrobe a dôraze na kvalitu, čím vytvára produkty odrážajúce vášeň aj lokálne korene. Spoločnosť KARLOFF sídli v zrekonštruovanej budove historickej Pradiarne – bývalej továrni na spracovanie ľanu a významnej technickej pamiatke, ktorú zároveň citlivo obnovila so zachovaním autentických architektonických prvkov a pôvodného charakteru. Areál si zachoval výrobnú funkciu, kladie dôraz na udržateľnosť a zároveň je otvorený verejnosti, čím si zachováva jedinečný Genius loci mesta Kežmarok.
Čestné občianstvo bolo udelené PhDr. Františkovi Chmelárovi a JUDr. Rudolfovi Jindrákovi.
text: Zuzana Dobránszka, Ondrej Miškovič
foto: Matúš Sarna
