Autentický a originálne spracovaný. Taký je nový slovenský film Milovník, nie bojovník, ktorý prišiel do kín po šiestich rokoch od prvej myšlienky. Slovenskú love story z prostredia bratislavských panelákov odpremiéroval 19. septembra v domácom kine ISKRA hlavný protagonista Adam Kubala. O jeho prvej úspešnej snímke Šampión, sme písali v aprílovom čísle Novín Kežmarok. Do kín dnes prichádza Adamov ďalší film, ktorý okrem krehkej lásky, načrtáva aj problematiku závislosti mladých ľudí, sexuálne predatorstvo, manipuláciu, či autenticky zobrazuje boj o prijatie, bezpečie, no hlavne obyčajnú ľudskú blízkosť.
Ocenený v Karlových Varoch
Film Milovník, nie bojovník vyhral v júli tohto roka Veľkú cenu v sekcii Proxima na Medzinárodnom filmovom festivale Karlove Vary. Táto sekcia je v súťažnej prehliadke zameraná na modernú tvorbu, progresívny kinematografický výraz a nové hlasy súčasného svetového filmu. Citlivá coming of age romantická dráma vypovedá o dvoch mladých ľuďoch Andrejovi (Adam Kubala) a Miši (Michaela Kostková), ktorých životy sa náhle pretli. Hlavná postava Andrej chce prestať piť, odchádza k babke, u ktorej nachádza pocit domova a istoty. Film hovorí o mladíckej osamelosti, o dôležitosti priateľstva a lásky, no aj keď pôsobí veľmi príjemne, v skutočnosti sa dotýka vážnych tém a vizualizuje aj veľa tragickosti. Režisérka Martina Buchelová vyjadrila vo svojich rozhovoroch v médiách odkaz, že s láskou, ľudskosťou, empatiou a láskavým humorom dokážeme zdolať všetky prekážky. Film Milovník, nie bojovník najbližšie čaká odprezentovanie na festivaloch vo Varšave, v Holandsku a v USA.
Vydretá realita
Originálne napísaný a spracovaný scenár filmu bol od začiatku veľmi premyslený a dôkladne nacvičený. Hoci film pôsobí ľahko, uveriteľne a originálne, v skutočnosti autentickú vydretosť priznala nielen sama režisérka, ale aj herci.
„Zhruba 4-6 mesiacov pred samotným nakrúcaním scén sme si každú jednu scénu niekoľkokrát prešli. Tie skúšky boli veľmi intenzívne a trvali 8-10 hodín s tým, že prvá polovica skúšky bola debata s režisérkou a tá druha polovica bolo skúšanie textu. Na nakrúcanie sme prišli úplne pripravení a presne sme vedeli, čo máme robiť, tie skúšky nám dávali slobodu v tom, že sme mohli neskôr improvizovať. Zhrnul by som to asi tak, že 90% sa filmoval naskúšaný text, ktorý bol reálne napísaný a 10% bola akože nejaká možná improvizácia,“ odpovedal divákom bezprostredne po premiére na besede Adam Kubala.
Predstaviteľ vedľajšej úlohy František Beleš (Andrejov bratranec Peter) doplnil, že na pľaci mali herci možnosť spoznať a pochopiť, akým jazykom chce režisérka tento príbeh vyrozprávať.
„Častokrát, čo môže byť až niekedy vlastne poburujúce je to, že v niektorých scénach vlastne mumláme, čo bol vlastne trošku zámer napodobiť realitu tej veci, keď sa rozprávame, tak neriešime, či artikulujeme správne, či rozprávame spisovne, či povieme proste pointu vo dvoch vetách… Keď som si najprv prečítal charakteristiky postav, na ktoré som išiel robiť casting, čo bol vlastne Andrej, potom Peter a ešte hlavný chalan z imaginárneho boybandu, tak som si povedal, že postava Petra je odo mňa extrémne ďaleko, že proste ku mne nesedí a hneď som ju v mysli škrtol. A potom, keď sme sa začali skúšať, tak sa mi ozvala režisérka, že by ma chcela do tejto roly Petra a ja som bol na začiatku trošku vyľakaný. Vo finále som hrozne rád, lebo si myslím, že pre herca nie nič lepšie, než dostať rolu mimo svojej typológie, niečo, čo by človek automaticky očakával. Bolo to skvelé a bola to veľká škola. Pre nás hercov to bola veľká výzva dostať sa na rovnakú vrstvu tej autentickosti a uveriteľnosti, ako zbytok obsadenia – nehercov, ktorí boli nepošpinení tým hereckým remeslom. V československom spektre hercov a herečiek máme kopu ľudí, ktorí by, ak by dostali túto príležitosť hrať niečo, na čo sa prvoplánovo vlastne nehodia, tak by sme tu mali neskutočné herecké výkony, ktoré by nás fascinovali a boli by skvelé,“ reagoval po premiére v Kežmarku František Beleš, predstaviteľ Petra.
Humor, nápad a ľudskosť
Katalóg karlovarského festivalu o filme Milovník, nie bojovník napísal, že ´debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej je výkrikom filmárskej slobody, humoru a formálnych aj scenáristických nápadov. Poďme si užiť leto tak, ako by sme opäť boli násťroční.´ V tomto filme je humor veľmi dobre dávkovaným korením, čo potvrdilo v reakciách aj kežmarské publikum. Diváci si môžu užiť vtipné momenty, ktoré sa režisérke podarilo veľmi dobre vystihnúť. Na čo z nakrúcania najradšej spomínajú herci a čo ich pri nakrúcaní najviac pobavilo?
„Každá scéna, celé to natáčanie bola jedna magická skúsenosť. Pre mňa bol najväčší highlight ten, keď sme nakrúcali scénu ako sa lúčim s imaginárnym boybandom, ktorý som mal zatvorený v skrini. Bolo to veľmi problematické, pretože ja som sa nedokázal prestať smiať. Scénu sme točili minimálne 25-krát, potom mi ešte napadá scéna s lyžičkami, kde som sa takisto nevedel prestať smiať,“ prezradil Adam Kubala.
A aký je odkaz filmu pre mladú generáciu alebo starších?
„Ja vnímam ako veľkú silu tohto filmu ľudskosť, určitú nenútenosť a to, že máme jeden druhého. Aj keď sa to môže zdať málo alebo to môže znieť naivne, tak vo finále si myslím, že je to základ všetkého, od čoho sa odvíjame ďalej v tých našich životoch a v tých našich rozhodnutiach. A v dnešnom svete, kedy sa deje hromada vecí, ktoré sú veľmi negatívne a na nás môžu pôsobiť hrozne ťaživo, tak si myslím, že to nie je málo, že to je taká naša super schopnosť, ktorú máme každý, aj keď nie je taká možno nablýskaná ako v marvelovských filmoch, takže je to proste dosť a je to pre nás ako ľudstvo esenciálne byť jeden pre druhého,“ dodal František Beleš, ktorý poznamenal, že je dôležité si dovoliť miestami nebyť OK, alebo nevedieť, čo a ako.
„Film ku koncu dáva nádej, pre ľudí, ktorí sa hľadajú, sú šťastní, sú smutní, všetko trvá nejaký čas. Nemusíme sa naháňať za šialenými ambíciami, všetko proste príde, keď má a prirodzene sa vyvinie,“ uzavrel hlavný predstaviteľ Andreja herec Adam Kubala.
text a foto: Zuzana Dobránszka
