Vo Výstavnej sieni mesta Kežmarok sa 5. novembra 2026 uskutočnila vernisáž výstavy Klubu kežmarských výtvarníkov. 16 autorov s 54 dielami rozmanitého charakteru si môžete vo Výstavnej sieni mesta pozrieť do 27. novembra 2026.
„Umenie neukazuje iba to, čo vidíme. Umenie nám pomáha vidieť.“
Práve preto sa kežmarskí výtvarníci a milovníci umenia stretli, aby sa na chvíľu zastavili, aby sa pozreli na svet očami ľudí, ktorí ho nielen vnímajú, ale ho pretvárajú do farieb, tvarov, štruktúr a príbehov.
Tento rok sa verejnosti predstavuje 16 autorov, ktorí do spoločnej výstavy vložili kus svojho vnútorného sveta. V priestoroch Výstavnej siene mesta Kežmarok nájdu návštevníci 54 diel rozmanitého charakteru – od klasickej maľby cez abstrakciu, kombinované techniky, asambláže, drevorezbu, maľbu na hodváb až po objekty vytvorené z nájdených materiálov. Každé z diel je originálnou výpoveďou o svete, prírode, človeku, spomienkach či hľadaní vlastného miesta.
V dielach Františka Žoldáka sa prenesieme do sveta pohybu, letu a poézie. Jeho obrazy, nesúce názvy ako Čas motýľov, Túžba rozpätých krídel či Farby leta, sú plné ľahkosti, hudby a života.
Kvetinové motívy a krásu prírody objavíme v tvorbe Aleny Trembovej, Ľudmily Kiskovej či Evy Končekovej, kde sa farby stávajú oslavou okamihu a každodennej krásy.
Do tichých zákutí spomienok nás pozýva Soňa Slavkovská svojím cyklom Spomienky na leto, zatiaľ čo Bianca Kovalčíková ponúka pohľad na krajinu a svet cez abstrahované tvary a emócie.
V obrazoch Rudolfa Rabatina počujeme Hlasy a signály lišajníkov, akoby k nám sama príroda prehovárala svojím vlastným jazykom.
Originálny a nezameniteľný pohľad prináša Vlado Krausz, ktorého diela balansujú medzi realitou, snom a humorom a nútia nás zamýšľať sa nad tým, čo všetko sa môže skrývať za obyčajným pohľadom.
Svet pozorovania a detailu nachádzame v tvorbe Gabriely Kornajovej, zatiaľ čo Janka Kučkovská nás prostredníctvom maľby na hodváb vedie k témam pominuteľnosti a harmónie.
Výnimočné miesto na výstave patrí aj trojici asambláží Jany Vaksmundskej – Zamyslenie I., II. a III. Tieto diela pozývajú návštevníka zastaviť sa a hľadať významy ukryté v sebe samom.
Prácu s drevom predstavuje Klára Korkošová a jej drevorezba Hlava – variácie, ktorá ukazuje, koľko podôb môže mať ľudská tvár i ľudská osobnosť. Peter Smik na výstave prezentuje svoje keramické a presklené plastiky, v ktorých citlivo spája remeselnú zručnosť s vlastným výtvarným videním.
V dielach Janky Gallikovej Večné puto, Radices sa objavuje symbol koreňov. Autorka pripomína, že to najdôležitejšie často zostáva ukryté pod povrchom.
Neobyčajné spojenie techniky, priestoru a recyklovaných materiálov prináša Vladislav Leštach, ktorého objekt Babylon rozširuje hranice tradičného výtvarného prejavu.
