Aktuality

V piatok 10. júla 2026 sa počas prvého festivalového dňa Európskeho ľudového remesla (EĽRO) v Kežmarku, otvorila okrem tradičného remeselného trhu a bohatého kultúrneho programu aj špeciálna expozícia na námestí a výstava pod názvom Magický svet Juraja Jakubiska.    

Tento rok sa EĽRO nieslo v téme Návratu ku koreňom regiónu Spiša, ktorý je výnimočný svojou bohatou históriou, kultúrnou rozmanitosťou i silou tradícií. Na Spiši na narodilo a svoj život tu prežilo nespočetne veľa významných osobností. Organizátori vybrali tento rok pre EĽRO osobnosť, ktorá sa vo filmoch prelína s Kežmarkom a so Spišom.

„Juraj Jakubisko bol umelec, ktorý svojou tvorbou presiahol hranice Slovenska, no nikdy nezabudol na svoje korene, na svoj rodný Spiš. Vo svojich filmoch dokázal prepojiť realitu s fantáziou, históriu s rozprávkou a obyčajný život s magickým svetom obrazov. Aj Kežmarok sa stal súčasťou jeho tvorby, keď tu vznikali scény z rozprávok Perinbaba. Preto sme jeho tvorbu preniesli priamo do ulíc nášho mesta, kde môžete objaviť fragmenty jeho jedinečného filmového sveta,“ uviedol vo svojom príhovore pri otvorení festivalu Ján Ferenčák, primátor mesta a riaditeľ festivalu EĽRO.

Výstava Magický svet Juraja Jakubiska

Vo Výstavnej sieni na námestí v Kežmarku si návštevníci môžu pozrieť jedinečnú výstavu pod názvom Magický svet Juraja Jakubiska. „Juraj bol prototypom toho, že žil, aby tvoril a tvoril, aby žil. Keď sme nakrúcali filmy v Tatrách, Juraj sa neustále vracal k tým spišským koreňom. Vracal sa k tej folkloristike v tých symboloch, v tej štylizácii tej tradičnej ľudovej kultúry, ktorú si vždy pretvoril tým magickým spôsobom do nejakej symboliky v tých svojich filmoch a v tých svojich obrazoch. Takže pre mňa bolo toto spojenie veľmi príjemné a musím povedať jednu úžasnú vec, že som strašne cítila pri spolupráci, že toto mesto to chce. A to je tá vášeň tej tvorby. A pre mňa to spojenie s celou touto aktivitou festivalu EĽRO, ktorý prebiehala 34. rok, je veľmi symbolická, pretože každý stánok, ktorý je tu na ulici, je dôkazom tej človečenskej ľudskej tvorby, ktorá prechádza stáročia, a ktorá je najväčším symbolom a hnacím motorom nášho života. Preto mám z toho veľkú radosť,“ vyznala sa na vernisáži výstavy manželka Deana Horváthová – Jakubisková. Ako ďalej sama povedala, dnes sa dotýkame vecí, ktoré sú strašne silné.

„Mne sa vrátili všetky spomienky, keď sme tu nakrúcali filmy. Spiš je monumentálny región. Vy všetci, ktorí ste tu, ktorí ste v tých stánkoch a návštevníci, ktorí tu chodíte a pozeráte sa na úžasnú tvorivosť nášho človeka a našu ľudskosť. Pretože to nám tú ľudskosť zachová. Nedá sa žiť život s prázdnou dušou. Dá sa žiť život s prázdnym taniem. A ja mám tu dnes pocit, že my žijeme s plnou dušou. A to je pre mňa najväčšia vďačnosť toho, že tá tvorba, ktorú Juraj celý život robil, prichádza ľuďom do ich duše. Pretože preto to tvoril. Aby tí ľudia si z vlastnej duše načerpali jeho dušu. A o tom je to umenie. Celé toto trhovisko, čo je vo filme, je od týchto ľudí, ktorí tu majú dnes tie stánky. Je to strašne symbolické, že sa stali ich výrobky, ich tvorba, súčasťou Jurajových filmov. A preto si myslím, že je krásne, že sme dnes v Kežmarku. Je to nielen symbolické miesto, ale je to prepojené s tvorbou a s tými úžasnými ľuďmi, ktorí stále tvoria. Chcela by som sa poďakovať všetkým, ktorí si toto vážia, ktorí to vnímajú, všetkým tým, ktorí sú na námestí, ktorí tu prišli a ktorí sa tešia. Lebo, ako ja hovorím, umenie je pre nás a pre našu radosť a radosť našej duše,“ doplnila Deana Horváthová – Jakubisková.

Laboratórium umelcovej duše

Výtvarník Jaroslav Čech koncipoval celú výstavu ako rozhovor s Jakubiskom. Vo Výstavnej sieni mesta sú inštalované tvárou v tvár kulisy, kostýmy a unikátne rekvizity z jeho filmov. „Táto výstava Magický svet Juraja Jakubiska je rozhovorom medzi Deanou a Jurajom. Takto tvorili celý spoločný život. A tento princíp je tu zachovaný. Na jednej strane máme Juraja, na druhej je pani Deana a medzi nimi je tá tvorba a artefakty. Sú tu niektoré originálne rekvizity, ktoré si Jakubisko aj sám vyrábal. Nájdeme tu kostým Perinbaby a Zubatej z roku 1985, klobúk principála z filmu Perinbaba a dva svety, rekvizity a kostýmy z filmu Báthory a iné. Ale aj olejomaľby. Máme tu filmovú a intímnu zónu, laboratórium umelcovej duše. Nazval by som ho laboratórium na plátnach, z ktorých vychádza práve do filmových obrazov,“ povedal výtvarník Jaroslav Čech. Ako ďalej doplnil, práca na výstave mu priniesla veľa. „Je to vlastne stretnutie s tým Jurajovým duchom. Vidieť to aj na všetkých tých jeho dielach. Keďže som výtvarník, tak mňa najviac zaujali výtvarné maľby, grafiky a kresby. Je veľa vecí, ktoré sa do tejto výstavy nezmestili, lebo sme limitovaní priestorom, ale práve táto časť tvorby je nádherná. Ak máte trošku zmysel pre mágiu, máte od nej kľúč. Keď máte radi umenie, nemusíte mu rozumieť, stačí, že to tak citlivo vnímate, že sa k vám niekto prihovára. Potom vám aj tie obrazy dajú veľa,“ dodal Jaroslav Čech. Podľa neho začína inštalácia výstavy už vstupom, kde je Jakubiskov portrét a on nás zdvihnutými prstami kamery vizualizuje. „Ako by mal predstavu, že si návštevníka dáva do akéhosi obrazu. Ľudí, ktorí vstupujeme do jeho tvorivého priestoru. Je to akoby návštevník vchádzal do Jurajovej predstavy a tam sa mu otvorí celá výstava,“ opísal J. Čech.

Unikátna kulisa zvonice

Rondo pred Výstavnou sieňou nahradila jediná zachovaná rekvizita kulisy zvonice z filmu Perinbaba a dva svety, ktorá sa nakrúcala v Kežmarku. Zvonica je zároveň infototemom, ktorý tvoria 4 filmové steny z nakrúcania filmov a z ich zákulisia. Infototem na námestí je prepojený s Výstavnou sieňou.

Filmová ulička

Na námestí v Kežmarku vedľa Múzea bytovej kultúry je ako pocta Jakubiskovi inštalovaná filmová ulička. „Po pravej strane máme fotografie a texty z nakrúcania filmov Perinbaba 1 a 2, Báthory, Sedím na konári a je mi dobre, Vtáčkovia, siroty a blázni a iné. Na konci je fotostena, koláž, foto manipulácia, kde je Juraj v životnej veľkosti a my sa s ním môžeme odfotiť. V pozadí je pohľad na Tatry z Kežmarku. Je to jednoduché a výstižné. Keď odchádzame z uličky preč, lúči sa s nami manželka Deana a Juraj. A my pomedzi nich vychádzame, tak ako plynie voda, čas, ako plynie život,“ uzavrel Jaroslav Čech ďalšiu expozíciu na námestí Kežmarku.

Všetky tri expozície, ktoré sú inštalované v Kežmarku ako pocta Jurajovi Jakubiskovi si návštevníci môžu pozrieť do 30. augusta 2026.

Galéria