Pri rozvoji cestovného ruchu zohrala kľúčovú úlohu železnica. V roku 1872 bola vybudovaná Košicko-bohumínska železnica, ktorá umožnila rýchly nárast turistiky vo Vysokých Tatrách. Rok nato bol založený Uhorský karpatský spolok so sídlom v Kežmarku, ktorý zásadný spôsobom modernizoval turistiku, značkoval turistické trasy a zaslúžil sa o výstavbu turistickej infraštruktúry a horských chát. Vedeli ste však, že za stavebným rozvojom Vysokých Tatier stálo množstvo Kežmarčanov a kežmarských firiem? Aj o nich sme sa porozprávali s historikom umenia Marošom Semančíkom (MS) z Múzea v Kežmarku.
Vaša kniha V objatí živlov Architektúra Vysokých Tatier 1871 – 1918 zachytáva obdobie, kedy sa v Tatrách formoval turistický a kúpeľný ruch. Akú úlohu pri tom zohrali Kežmarčania?
MS: Záujem o Vysoké Tatry siaha u Kežmarčanov do novoveku, aspoň do tohto obdobia máme priame písomné záznamy. V období humanizmu a renesancie podnikali študenti miestneho lýcea exkurzie do Vysokých Tatier. Mnohí vedci, učitelia a bádatelia pôsobiaci v Kežmarku skúmali rôzne oblasti Vysokých Tatier a taktiež prvá známa turistka, Beata Laská – hradná pani, podnikla výlet do Tatier už v roku 1565. Legenda o jej uväznení, že išla na výlet celkom sama, nie je podložená, lebo tam šla aj so svojím manželom Albertom Laským. Záujem teda siaha do dávnych čias, no výraznejšie sa to prejavuje až v poslednej tretine 19. storočia, o čom hovorí aj hlavná časť mojej knihy V objatí živlov Architektúra Vysokých Tatier 1871 – 1918. S masívnym rozvojom turistického ruchu sa aj mnohí Kežmarčania výrazne podieľali na budovaní jednotlivých osád v celej oblasti Vysokých Tatier. To znamená, že sa nesústredili iba na extravilán mesta Kežmarok, ako je napríklad oblasť Zeleného plesa a Kežmarských žľabov, ktoré založilo mesto Kežmarok, ale paradoxne práve kežmarskí podnikatelia stáli aj za vznikom Dolného Smokovca. Penzionovaný učiteľ z Kežmarku Jozef Bohus, si najskôr prenajal od obce Nová Lesná územie dnešného Dolného Smokovca, kde sa vyskytovala slatina a minerálny prameň a začal tam stavať turistickú ubytovňu. Vzhľadom na nedostatok financií musel v polovici výstavby ukončiť túto aktivitu a nájom postúpil Kežmarskej banke. Táto banka tak vybudovala celý Dolný Smokovec s kúpeľmi.
Aké profesie zastávali vtedajší kežmarskí stavitelia Tatier?
MS: Hovorili sme už o Jozefovi Bohusovi, pôvodne učiteľovi ľudovej školy. Kúpele a osadu Mlynčeky za ložili dvaja švagrovia z Kežmarku – obchodník Gustav Szelényi a advokát Pavol Kéler. Tí stáli za vznikom objektov, financovali ich a videli tu príležitosť, keďže s masívnym rozvojom cestovného ruchu bol každým rokom nedostatok ubytovacích kapacít. So stavebným boomom vznikali aj jednotlivé tatranské osady. Treba si uvedomiť, že do roku 1871, kedy prišiel do Popradu prvý vlak, existoval iba Starý Smokovec. A všetky ostatné tatranské osady vznikli až po vybudovaní Košicko-bohumínskej železnice.
Prečo si uhorská šľachta chcela stavať v Tatrách svoje zámočky a vilky?
MS: Jednak to bolo v móde a druhý aspekt je napríklad taký, že mnohí z nich pochádzali z Budapešti. Aj v období 19. storočia boli klimatické pomery také, že počas leta bolo vo veľkomeste veľmi horúco, takže si hľadali miesta, kde by mohli leto stráviť v príjemnom podnebí. V rámci Uhorska to boli hory – Vysoké Tatry, takže z toho dôvodu si bohatí Budapešťania stavali v Tatrách svoje vily. Maďarská vláda v zastúpení ministerstva pôdohospodárstva založila a vlastnila Tatranskú Lomnicu. A v roku 1901 kúpili od Jozefa Szentiványiho Štrbské pleso.
Kto financoval výstavbu?
MS: Pri zakladaní Tatranskej Lomnice stavala hotely Spišská úverová banka z Levoče, tá mala v prenájme aj Starý Smokovec. Potom štát prenajal Štrbské pleso a Tatranskú Lomnicu Medzinárodnej spoločnosti spacích vozňov a európskych veľkých zrýchlených vlakov, ktorá v týchto osadách postavila exkluzívne grandhotely. Čo sa týka víl v Tatranskej Lomnici, štát predal stavebné pozemky rôznym záujemcom za lacný peniaz a tí mali v zmluve zakotvené, že ich musia postaviť v zodpovedajúcom štýle.
Ako sa Kežmarčania zapojili do tohto stavebného rozvoja?
MS: Bolo to rôznymi spôsobmi, buď ako súkromní investori, ktorí si budovali vilky pre individuálnu rekreáciu alebo potom ako podnikatelia – projektanti, ktorí projektovali budovy pre Vysoké Tatry, napríklad Juraj Kornel Schwarz. Ten navrhol aj chatu pri Zelenom plese. Viktor Lazary staviteľ nového evanjelického kostola v Kežmarku postavil okrem iného pre knieža Hohenlohe v Tatranskej Kotline Poľovnícky zámoček. Zaujímavosťou je, že to stihol za tri mesiace a zámoček bol naprojektovaný v dračom štýle, čo je unikátny prejav nórskeho národného štýlu 19. storočia. Dominantným prvkom boli dračie hlavy s vyplazeným jazykom. Kežmarská banka, ktorá získala do nájmu územie Dolného Smokovca reagovala pozitívne na dobovú novinovú správu, že do neďalekej Spišskej Soboty, sa do svojho rodiska vrátil Gedeon Majunke. Bol to šikovný, nadaný, talentovaný, mladý architekt, ktorý dal Tatrám historickú tvár a dodnes vytvárajú jeho stavby tzv. „tatranský štýl“. V tých novinách sa objavila výzva, aby ho oslovili investori s rôznymi úlohami. Práve na túto výzvu reagovala Kežmarská banka a oslovila Majunkeho na projektovanie jednotlivých budov a ich rozmiestnenie. Kežmarok tak zohral kľúčovú úlohu v stavebnom rozmachu Tatier.
Čiže jedna vec boli investori a druhá vec boli remeselníci, ktorí pochádzali z Kežmarku…
MS: Remeselníci napríklad Michal Palencsár, ktorý mal stavebné a nábytkové stolárstvo sa podieľal na mnohých stavbách a ich zariadení v celých Vysokých Tatrách. Hodinár Pavol Schwing napríklad dodal hodiny na vežu kostolíka v Tatranskej Javorine alebo umelecký a nábytkový stolár Gustáv Adolf Weisz dodával nábytok pre mnohé tatranské vily. Dokonca aj pre sasko-cobursko-gótsku princeznú Klotildu vydatú arcivojvodkyňu Habsburskú, teda pre členku vládnucej dynastie.
text: Zuzana Dobránszka
foto: Vladimír Baran,
ŠA Prešov – pracovisko Poprad, Múzeum TANAP
