Aktuality
Aktuality
Záhradky sa prebudili zo zimného spánku
Rovnako ako aj príroda počas jarných mesiacov ožíva, aj naši záhradkári sa v podtatranskom regióne aktivizujú vo svojich záhonoch. Kvety začínajú kvitnúť a rastú i prvé zárodky ovocia, či zeleniny. Spomenuté udalosti sa však nestanú iba tak a je dôležité svojej záhradke pomôcť k tomu, aby nádherne rozkvitla a my sme mohli zbierať na jeseň jej plody. O postupoch a tipoch ako pripraviť svoju záhradku na jar, sme sa rozprávali s Ankou, ktorá záhradkárči 40 rokov a s okresným predsedom Slovenského zväzu záhradkárov pre okresy Poprad a Kežmarok Jozefom Kalakajom.
Záhradkárov minulý rok preverilo počasie
„Už od začiatku roka sledujú záhradkári ako sa tento rok prejaví ich úroda. V minulom roku bola totiž podtatranská oblasť tvrdo skúšaná, keď zima trvala veľmi dlho, stromy krásne zakvitli, ale chladné počasie nedovolilo včielkam opeliť stromy,“ voviedol nás do problematiky Jozef Kalakaj zo Slovenského zväzu záhradkárov.
Ako ďalej povedal počasie minulý rok v máji okolo „troch zmrznutých“ prinieslo viac škody ako úžitku. „Spálilo nie len kôstkoviny – čerešne, marhule, broskyne, ale z orechových kvetov bol doslova tabak. Takáto spúšť bola aj na jabloniach a hruškách. Každý záhradkár však vie, že po roku nepohody, môže nastať nadúroda, nakoľko sú stromy oddýchnuté a nevyťažené. Aj napriek tomu, že záhradkári nemali veľa plodov, dopestovali dosť drobného ovocia, paradajok, zeleniny, ale aj hrozna. To nebránilo Okresnému výboru Poprad, kde je 6 základných organizácií z okresu Kežmarok s 375 členmi, uskutočniť Okresnú výstavu ovocia a zeleniny na zemiakarskom jarmoku v Spišskej Belej, kde sa prezentovali so svojou úrodou aj záhradkári z kežmarských osád,“ dodal okresný predseda.
Po zime je v záhradkách rušno
Pani Anna si ako prvé na jar posadila do parenísk priesady. Následne pripravila zeminu na sadenie hrášku a cibule. Pôda, do ktorej sa v máji sadia zemiaky, sa hnojila kravským hnojom už počas jesene. „Na konci apríla som do hriadky zasadila mrkvu, petržlen a cviklu, aktuálne pripravujem záhon na uhorky, tie budem siať približne okolo piateho mája a po zasadení musia byť zakryté, a tým ochránené pred nepriaznivým počasím. Čo sa týka stromov a kríkov, tak je dôležité podotknúť, že už vo februári obstrihujem hrozno. Stromy sa môžu strihať na jar, no niektorí túto činnosť robia už počas jesene,“ uviedla respondentka Anka.
Jozef Kalakaj odporúča pre záhradkárov v týchto jarných mesiacoch, aby pri výsadbe nových stromčekov a krov, kupovali stromy v kamenných predajniach, s riadnym popisom, na akých podpníkoch je zaštiepená odroda. „Aby sme dosahovali dobrú úrodu v budúcnosti, vyberajme si stromy do našich vysokohorských podmienok, rezistentné voči niektorým chorobám, najlepšie mrazuvzdorné, samoopelivé, ale preverme si aj, či nepotrebujú niektoré príbuznú odrodu. Nezabúdajme, že pri výsadbe musí byť štep asi 10 cm nad povrchom, aby sa nezakorenil, lebo podpník stratí svoju úlohu. Pri výsadbe nových stromov nezabúdame ani na poriadny oporný agátový kolík, ku ktorému stromček uväzujeme cez osmičku. Okolo stromu treba okopať pôdu (asi 30 cm alebo aj viac) a tú prekryť mulčom alebo slamou, aby sme zabránili odparovaniu vlahy, ktorá je v jarnej dobe obzvlášť potrebná. Na jar je nutné na stromoch poriadne skrátiť konáre. Ideálne na tri, až päť očiek, aby si strom vytvoril dobrú koreňovú sústavu,“ povedal Jozef Kalakaj. Ako ďalej prezradil, výchovné rezy sa robia štyri roky a až potom môžeme očakávať na ovocných stromoch dobrú úrodu.
Na výstave sa môžu pochváliť svojimi výpestkami
V Slovenskom zväze záhradkárov robia pravidelne odborné ukážky rezov. Takisto organizujú aj semináre, na ktorých si sami záhradkári vedia vymeniť svoje skúsenosti, alebo sa pochváliť s mimoriadnymi výpestkami. Predseda okresného výboru nás ďalej informoval, že tento rok sú záhradkári dohodnutí s organizátormi Spišského zemiakarského jarmoku, že v septembri sa uskutoční Okresná výstava ovocia a zeleniny, s odborným seminárom Od výsadby po zber.
„Preto sa obraciame na každého záhradkára, ktorý si vysadí akúkoľvek plodinu, aby si odkladal názvy, ak sa chce do výstavy zapojiť. Je to preto, aby mohol prezentovať svoje úspechy a zároveň poradiť iným pri výmene skúsenosti. Všetci vieme čo je mrkva, petržlen a iné, ale každý druh má aj svoje meno. Niektorí nás stále radia len medzi pestovateľov zemiakov, ale my sa chválime dopestovanými teplomilnými plodinami, ako je hrozno, marhule, broskyne, ale aj kiwi, hurmi kaky a podobne. Na výstavách prezentujeme veľké množstvo odrôd paradajok a paprík. Všetci dúfame, že sa nebude opakovať minuloročné nepriaznivé počasie a v záhradách nám opäť rozkvitnú skoré kôstkoviny,“ uzavrel J. Kalakaj.
Stromy treba na jar ošetriť postrekom
Hoci sú noci ešte chladné, podľa Jozefa Kalakaja sa na jadrovinách už pomaly tvoria myšie ušká. „Stromy, ktoré sú po jarnom strihu, pripravujeme na ošetrenie jarným postrekom, ale aj to potrebuje určitú teplotu. Odporúčame, sledovať aj vývoj škodcov, takisto vyhlásenia, kedy a proti čomu budeme aplikovať postrek, ako napríklad, proti piliarkam, obaľovačom, monilióze, chrastavitosti a podobne. Vieme, že stromy potrebujú aj podporu hnojív. Nové informácie konzultujme s odborníkmi zo SZZ RV o.z., ale aj v záhradkárskych predajniach či škôlkach,“ dodal predseda.
Tipy záhradkárky na boj so slizniakmi
Pani Anna má so svojím manželom záhradku už 44 rokov, takže časový harmonogram, kedy čo posadiť má v malíčku. „Dobré je sa držať lunárneho kalendára a odporúčania odborníkov, ktoré plodiny ku ktorým vysadiť,“ hovorí. Problémom v našom podtatranskom regióne sú však v posledných rokoch slizniaky, bezulitové slimáky, ktoré si radi pochutnávajú na kapuste, či listoch cukety. Na nich skúsená záhradkárka používa biologickú ochranu v podobe malých modrých guličiek, ktoré sa dajú kúpiť v záhradkárstvach.
„Niektorí sypú v takýchto prípadoch soľ, tá je však agresívna a má tendenciu rozožierať jemné korienky zasadených rastlín,“ hovorí a uvádza aj tip ako bojovať napríklad proti plesni v dobe rozkvetu šípových ruží.
„Ja ich postrekujem zmesou litra vody a jednej lyžice sódy bikarbóny,“ dodala Anka. Ako ďalšia možnosť v boji so škodcami je osadzovanie malých, či väčších hmyzích hotelov, používanie lepivých doštičiek, dravých roztočov, aby sme v záhradách obmedzovali použitie chémie. „Proti voškám bojujeme odstrihovaním končekov konárikov, nakoľko vošky sa rýchlo množia. Posledná generácia dostáva na jeseň krídla a zakuklí sa na prežitie na budúci rok. Tu môžeme používať na odpudzovanie aj dezinfekciu – octovú vodu, v pomere 1:10, ktorú na strom použijeme tri až štyri krát za rok,“ odporúča na záver Jozef Kalakaj.
Text, foto: Filip Kubáni, Jozef Kalakaj
