Aktuality

Cezhraničnú spoluprácu v Kežmarku začal Ján Skupin

V januári si pripomíname prvé výročie od smrti prvého porevolučného primátora mesta Kežmarok Ing. Jána Skupina.

Narodil sa v apríli 1932 v Mlynčekoch pri Kežmarku v roľníckej rodine. Základné školy a Pedagogické gymnázium absolvoval v Kežmarku, Vyššiu pedagogickú školu v Prešove a Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Po štúdiách pracoval v poľnohospodárstve, 13 rokov vo výrobných podnikoch – Strojno-traktorovej stanici a Štátnych majetkoch, 20 rokov v Ústave pre vedeckú sústavu hospodárenia Československej akadémie vied a vo Výskumnom a šľachtiteľskom ústave zemiakárskom v Kežmarku. V oblasti výskumu spolupracoval s partnermi v zahraničí.

Vo voľbách do samosprávnych orgánov v roku 1990 bol občanmi zvolený do funkcie primátora mesta Kežmarok. Počas svojho štvorročného pôsobenia v tejto funkcii využíval svoje životné skúsenosti získané v medzinárodnej oblasti vo svojej primátorskej práci. Vychádzajúc z tradične dobrých vzťahov medzi slovenským a poľským národom, už v prvom roku po voľbách nadviazal spoluprácu s Danutu Abrahmoviczovu a z ich spoločných podnetov sa začala rozvíjať spolupráca v oblasti kultúry, školstva, životného prostredia, hospodárstva a turizmu.

Keď sa z iniciatívy samospráv na oboch stranách slovensko-poľskej hranice  zvlášť z iniciatívy Nadácie Bathoriho z Varšavy uskutočnila v Zakopanom v dňoch 21. až 24. novembra 1991 konferencia starostov poľských a slovenských obcí o vzájomnej spolupráci miest a obcí prihraničných oblastí, bol Ing. Ján Skupin spolu s Milanom Matejovičom z Michaloviec a Petrom Glašnakom z Čadce zvolený do koordinačnej skupiny na prípravu ďalších krokov pre spoluprácu prihraničných oblastí. Poľskú stranu zastupovali Žigmund Nowak z Krosna, Jozef Radzik z Noweho Sazcu a Adam Wrobel z Bialsko Bialej. Kontaktnými mestami sa stali Nowy Sacz v Poľsku a Kežmarok na Slovensku. Odvtedy sa Ing. Ján Skupin zvlášť aktívne osobne podieľal na vytváraní inštitúcie zastrešujúcej prihraničnú spoluprácu dvoch blízkych národov – Slovákov a Poliakov.

V marci 1993 vznikol v Poprade slovenský projekt medziregionálneho zväzku, ktorý bol poľskej strane predstavený 17. júla  Kežmarku. Na tomto stretnutí boli navrhnuté hranice budúceho spoločného tatranského euroregiónu. Zo slovenskej strany to boli mestá a obce patriace do okresov Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, Poprad, Stará Ľubovňa a z poľskej strany gminy, ktoré patrili bývalému okresu Nowy Targ, nachádzajúce sa na Orave, Podhalí, Spiši a Pieninách. 31. októbra 1993, v období, keď Slovensko bolo už samostatnou republikou, bola v Zakopanom podpísaná Deklarácia územných samospráv Poľskej republiky a Slovenskej republiky na vytvorenie regionálneho zväzku Euroregiónu Tatry.

Na ustanovujúcej konferencii v Nowom Targu bola podpísaná 26. augusta 1994 dohoda medzi samosprávami Poľskej republiky a Slovenskej republiky o založení cezhraničného zväzku Euroregión Tatry, ktorý si nadväzujúc na historické korene a vzájomné vzťahy týchto regiónov a v súlade s procesom integrácie európskych krajín na základe Európskeho rámcového dohovoru o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi a v súlade s podpísanou Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a Poľskej republiky o cezhraničnej spolupráci, vytýčil urýchlenie všestranného rozvoja susediacich oblastí Poľska a Slovenska. Na tejto konferencii bol Ing. Ján Skupin, ako primátor mesta Kežmarok a predseda slovenskej časti združenia Regiónu Tatry zvolený na dvojročné obdobie (od 26. augusta 1994 do 17. decembra 1996) za podpredsedu Euroregiónu Tatry. V tejto funkcii sa menovaný stal neochvejným zástancom a propagátorom slovensko-poľskej cezhraničnej spolupráce formou euroregiónu už v tejto historickej etape. Vojvodský súd ako príslušný registračný orgán v Nowom Saczi rozhodnutím zo dňa 15. decembra 1994 zapísal Euroregión Tatry do zoznamu zväzov a potvrdil jeho štatút.

Rozvoj cezhraničnej spolupráce vychádzal z dlhodobej koncepcie zahraničnej politiky Slovenskej republiky, avšak v  jej začiatkoch absentovali viaceré nástroje, ktoré by vytvárali právny rámec pre jej rozvoj. Samosprávne orgány v Poľsku i na Slovensku však chceli svoje aktivity rozvíjať v prihraničnom euroregionálnom zväzku, aj keď takúto formu spolupráce právny poriadok Slovenskej republiky nepoznal. To spôsobovalo napätie vo vzťahoch samospráv na oboch stranách hraníc.

Postupne sa však zosúlaďoval právny poriadok Slovenskej republiky a Poľskej republiky s európskym právom a dnes už v súlade so zákonom majú obce Slovenskej republiky právo stať sa členom medzinárodného združenia a samosprávne kraje sú rovnocenným partnerom poľským vojvodstvám.

Ing. Ján Skupin – podobne ako niektorí iní významní ľudia v danej historickej epoche stál nad ňou; a o to viac im patrí prejav obdivu i pozornosti. Vďaka obetavosti zakladateľov, ktorí stáli pri zrode Euroregiónu Tatry, ale aj tých, ktorí dnes napĺňajú jeho program, sa toto združenie plnohodnotne zapája do procesu integrujúcej sa Európy.

Lívia Kredatusová,

foto: Archív Danky Skupinovej