Aktuality

Jej srdce bilo pre deti so zdravotným postihnutím

Vo veku 72 rokov nás 22. marca opustila Terézia Semaňáková. S nástupom jari, s dozrievaním spoločenskej aj individuálnej izolácie, s príchodom radostí babičkovskej pomocnej ruky podľahla krátkej chorobe.
Už ako 27-ročná menej skúsená, zato však odvahou obdarená zdravotná sestra dostala do rúk detské jasle, ktoré sa časom stali inštrukčným pracoviskom, metodickou základňou vtedajšieho okresu. So zmenou celospoločenských priorít a nazerania na oblasť predškolskej výchovy a vzdelávania sa vtedajšia odborná verejnosť zhodla na novovytvorených ideách integrácie ľudí so zdravotným znevýhodnením do sociálneho centra už od detstva. Myšlienka vybudovať špecializované zariadenie pre deti, ktoré si zaslúžia oveľa viac našej verejnej pozornosti a to ako po zdravotnej stránke, tak aj po celospoločenskom uznaní, bola vydláždená krvopotným úsilím, pružnou vytrvalosťou a tichou trpezlivosťou. Takto sa začalo rodiť špecializované zdravotnícke a predškolské zariadenie, ktoré svojou koncepciou integrácie zdravotného postihnutia do života bežnej spoločnosti si občas vyžiadalo tvrdý zápas s legislatívnou normou pre podporu rodiacej sa názorovej platformy a tá predbehla dobu o viac ako 20 rokov. Pre tento druh pracovného nadšenia pomáhať a v neposlednom rade množstvu priateľských a odborných kontaktov, ktoré siahali od východu po západ Slovenska, ba často až za naše hranice, sa dnes môžeme hrdiť ojedinelým pracoviskom na Slovensku – Denným detským sanatóriom v Kežmarku.
Zaslúžila sa tiež o založenie občianskeho združenia – ZPMP „Pomoc v živote“ v Kežmarku, ktoré umožňuje začleňovať do kvalitatívnej rôznorodosti pomoci deťom so zdravotným znevýhodnením aktívnym jednotlivcom a skupinám rozmanitých nadšencov. Združenie sa stalo stabilizátorom pre udržanie relatívnej kvality komplexnej rehabilitačnej zdravotnej a sociálnej starostlivosti o deti so zdravotným znevýhodnením v DDS, ktoré je známe nielen regionálnej odbornej verejnosti. Ako vysokoškolský pedagóg VŠZaSP sv. Alžbety odovzdávala svoje skúsenosti a vedomosti na vysokej škole v odbore sociálna práca a zdravotníctvo. Jej kvality a prístup ocenili samotní zástupcovia školy a rovnako i študenti, za čo im úprimne ďakujeme.
Tvoje rodisko, Abrahámovce boli tvojim prvým miestom a sú aj tvojim posledným. Tvoja túžba odpočívať v rodnej zemi sa splnila. Často si nám hovorila: „Mňa ma Pán Boh rád. On ma nikdy neopustil, lebo ani ja jeho. A takto mi pomáha“.
Kolektív Denného detského sanatória v Kežmarku