Začiatok výstavby vrtu je naplánovaný na posledný štvrťrok tohto roku. Výstavba by mala trvať približne jeden rok.
Spoločnosť GEOVRT Kežmarok, ktorej konateľom je Ján Blaško, plánuje v tomto roku za sídliskom Juh zrealizovať geotermálny vrt s predpokladanou hĺbkou 2 800 metrov. Jeho cieľom je využitie geotermálnej energie na výrobu tepla a prípravu teplej úžitkovej vody v jestvujúcich blokových kotolniach v meste Kežmarok. Tepelne využitá geotermálna voda bude zneškodňovaná vypúšťaním do povrchového toku Ľubica. Vyplýva to z dokumentu uverejneného na informačnom portáli ministerstva životného prostredia.
Vrt by mal stáť za Základnou školou sv. Kríža a bytovkou na Levočskej ulici. Územie je v súčasnosti vedené ako orná pôda, ostatné a vodné plochy. Majiteľmi pozemkov, na ktorých by mal vrt stáť, sú mesto Kežmarok a obec Ľubica. Samotná vrtná súprava bude mať výšku veže 41 metrov s dĺžkou pásu 27 metrov.
Teplá voda by mala byť z ústia vrtu zbavená voľných plynov a dopravená do neďalekej výmenníkovej stanice. Tam „odovzdá geotermálna voda svoje teplo sekundárnej upravenej vykurovacej vode, prostredníctvom ktorej bude geotermálne teplo distribuované v uzatvorenom a hydraulicky oddelenom okruhu do kotolní K 2, K 3 a K 4 cez v zemi uložené predizolované potrubia. V existujúcich kotolniach budú doplnené výmenníky tepla na ohrev vratnej vykurovacej vody a predohrev/ohrev TÚV. Po tepelnom využití bude geotermálna voda z výmenníkovej stanice dopravovaná v zemi uloženým potrubím bez tepelnej izolácie k toku Ľubica, do ktorého bude vypúšťaná.“
Realizáciou navrhovanej činnosti sa získa obnoviteľný zdroj energie využiteľný na účely vykurovania a prípravy teplej úžitkovej vody v meste, čím dôjde k čiastočnému nahradeniu spaľovania zemného plynu v jestvujúcich blokových kotolniach. Navrhovaná činnosť bude mať teda okrem iného za následok zníženie emisií v meste.
Orientačné investičné náklady na vrt, stavebné objekty, oplotenie, nové komunikácie a na ďalšie stavebné úpravy sú odhadované približne na 2,5 milióna eur.
Lorant Paugsch, EIA
