Aktuality

Odstraňovanie najväčšej envirozáťaže pod Tatrami pokračuje

191fff74-bc47-4bdf-9fdc-d030d3eea416

V priestoroch bývalých kežmarských kasární začala odťažba kontaminovanej zeminy. V budúcnosti by tu mala vzniknúť moderná obytná a rekreačno-oddychová zóna.

Na odstránení pozostatkov ropy a ďalších nebezpečných látok pracuje mesto Kežmarok spolu s Ministerstvom životného prostredia. Zatiaľ bola odťažená vrchná časť nekontaminovanej zeminy, ktorá bola približne do hĺbky 1,5 metra. Vzhľadom na rozsah kontaminácie a ťažkú dostupnosť sa na jej odstraňovaní používa tá najmodernejšia technológia.Jednou z nich je čistenie pôdneho vzduchu, ktorý prechádza cez filter s aktívnym uhlím. Ďalšou je sanačné čerpanie z vrtov. Voda prúdi popod budovu cez sanačnú stanicu, kde sa filtruje a prečisťuje od kontaminantov. Odhadujeme, že sa jedná o 4-tisíc ton kontaminovanej zeminy,” priblížil proces Marek Demko zo spoločnosti, ktorá má projekt odstraňovania environmentálnych záťaží na starosti. Ako ďalej uviedol, kontaminovaná zemina je prepravovaná do Spišskej Belej, kde pokračuje jej biodegradácia. Zemina sa vďaka tomuto procesu ďalej zhodnocuje.

Na ploche pozemku bývalých kasární my mal do niekoľkých rokov vyrásť komplex nízkopodlažných bytových domov obklopených priestorom vyčleneným pre zeleň a komunitné aktivity, pričom projekt zachová veľkorysé plochy zelene aj po dostavbe obytných komplexov. „Dúfam, že do konca roka sa podarí zrealizovať všetky pozemné práce.

Mesto plánuje bývalé kasárne premeniť na bývanie pre občanov s promenádov pri rieke Poprad. Pracujeme už na zmene územného plánu a štúdií. Z pohľadu výstavby, zabezpečenia a ochrany životného prostredia ide o projekt, ktorý sa stane súčasťou modernej výstavby dynamicky sa rozvíjajúceho mesta Kežmarok. Najväčší prínos ale bude mať odstránenie záťaže pre prírodu, ekosystém rieky Poprad. Pracujeme pre zdravšie Slovensko,” uviedol primátor mesta Ján Ferenčák.

Prvé znečistenie rieky Poprad ľahkým vykurovacím olejom bolo zaznamenané už v roku 2014. Bývalé kežmarské kasárne sa vykurovali mazutom a dve tritisíclitrové cisterny vrátane potrubia ostali v zemi, čo tvorilo značnú ekologickú výstrahu pre mesto a jeho občanov.

Sanácia kasárni začala podrobným geologickým prieskumom, ktorý overil a určil rozsah znečistenia. Nasledovali prípravné práce, teda zriadenie staveniska, dočasných spevnených plôch na dočasné zhromaždenie odpadu či zeminy. Práce pozostávali predovšetkým z odstránenia hlavného zdroja znečistenia, ktorým je rozvodné potrubie, nasledovala asanácia plynovej kotolne, preprava a zneškodnenie kontaminovaného stavebného odpadu.

Mgr. Barbora Sosková
oddelenie komunikácie a propagácie