Aktuality

Vždy pripravená!

Od roku 1927 sa 22. februára každoročne oslavuje Medzinárodný deň skautiek, známy tiež ako Svetový deň sesterstva. Oslavuje sa na pamiatku narodenia Roberta a  Olave Baden-Powell, ktorých pokladáme za zakladateľov skautingu. Skaut ostáva skautom navždy a živým dôkazom toho je v Kežmarku stále aktívna skautka a psychiatrička MUDr. Anna Uhrová.

Čo Vás viedlo k voľbe práve psychiatrického odboru?

Pôvodne som si nevyberala odbor psychiatria, keďže v  tej dobe, keď som začínala štúdiá, nebolo na výber. Prišla mi len takzvaná umiestenka, ktorá ma predurčila na tento odbor. Kvôli svojej viere som nemala dobrý kádrový posudok. Neľutujem však, že mám práve tento odbor, ktorý mi umožňuje vykonávať moju profesiu doteraz. Prešla som všetkými oddeleniami a na psychiatrii bolo voľné miesto. Tak som tam začala pracovať a  pracujem dodnes. Keby som mala stáť pri operáciách, nemohla by som. Ale tu potrebujem, aby mi šiel len jazyk, pamäť a  mozog, preto môžem pracovať. Na svojej práci ma najviac napĺňa osud človeka. So všetkým tým dobrým aj zlým.

Mnohým ste známa ako dlhoročná skautská vedúca. Spomínate si na to, kde ste sa prvýkrát streli so skautingom?

So skautingom som sa prvýkrát stretla, keď som študovala v  Prahe, kde som chodila do Kostola Matky Božej pred Týnom. V tom čase tam pôsobil páter Jiří Reinsberg. Bol to veľký skaut, lenže skauting bol vtedy u nás zakázaný. Po uvoľnení politickej situácie mi v  roku 1968 povedal páter Reinsberg pamätnú vetu: „Aničko, založíš pri chráme dievčenský oddiel skautingu.“ Dovtedy som o skautingu veľa nevedela. Chlapčenský oddiel viedol môj kolega, ktorý mal už so skautingom skúsenosti. Ja som však neostala bez pomoci, pretože starí skauti okamžite nastúpili a  boli ochotní ma zaškoliť a  v  čomkoľvek poradiť. Táborili sme pri Plzni bez prestávky každé leto. Po pritvrdení politických pomerov a nástupe normalizácie bol skauting potlačený, ale jeho činnosť pokračovala, hoci pod hlavičkou Zväzarmu. Náplň však vždy bola skautská.

Skautské zbory majú svoje pomenovania, ako sa nazýva ten kežmarský?

Kežmarský skautský zbor nesie názov 3. zbor Aničky a Bořivoja Uhrových. Takto ho pomenovali miestni skauti. Nesie moje meno a taktiež meno môjho manžela, ktorý viedol chlapčenský oddiel. Medzi skautmi ho nevolajú inak ako Boreček. Bol odo mňa o 27 rokov starší. Bol to veľký športovec, miloval prírodu. Hovoril piatimi jazykmi a zo všetkých prekladal. S chlapcami chodil každú sobotu na dlhé túry, niekedy prešli aj 15 kilometrov denne. Všetci ho poznali ako veľmi vtipného. Robil si z každého žarty. Aj zo mňa. Keď sme sa zoznámili, už som pracovala na psychiatrii. Musel sa zmieriť s tým, že si vzal psychiatričku. Vlastné deti sme nemali, preto sme sa naplno mohli venovať mladým skautom. Každý týždeň sme spolu chodievali do prírody a cez letné prázdniny táborili. Bořivoj je pochovaný na novom cintoríne v  Kežmarku. Hrob má úplne hore. Tam chcel byť vždy pochovaný, aby mal výhľad na Tatry. Jeho hrob je dodnes miestom, kde sa skauti schádzajú. Hovoria, že sa zídu u Borečka. Už je to tradícia.

Rastie na Slovensku a konkrétne v Kežmarku záujem detí o vstup do skautingu?

Skauting má u nás stagnujúcu tendenciu. Dnes už na dlhšie túry nechodievam, rada si však posedím s  mladými skautmi pri táboráku. Dôležitým pilierom sú v  skautingu aj mladí aktívni rodičia, ktorí skautov taktiež vychovávajú a pomáhajú naším oddielom. Každoročne pravidelne v  predvianočnom čase vynášame spoločne betlehemské svetlo na Lomnický štít a tiež mávame vo fašiangovom období plesy. Mojím druhým domovom sa však stala Svätá zem. Žijem z dôchodku. Ambulantné príjmy som tak mohla investovať do Svätej zeme ako dar pre skautov, ktorí by si to len tak ľahko nemohli dovoliť.

V čom je skaut iný ako bežný človek?

Skauting je organizácia, ktorá je aktuálna v každej dobe, pretože formuje človeka telesne, duševne i  duchovne. Milovať Boha, ľudí a prírodu je krédo, ktorým mladí skauti napĺňajú svoj život. Nepotrebujem bohatá umrieť. Peniaze potrebujem len na to, aby som vyžila a  zaplatila, čo treba. Ostatné môžem rozdať. Zatiaľ som nenašla lepšiu organizáciu pre výchovu mladých, nakoniec aj starší sa vždy vyžijú.

Na akých princípoch stojí skauting?

Skautské desatoro, ktorým sa skauti riadia, je základným princípom formovania skautov. Na skautovu česť sa dá spoľahnúť. Skaut je verný a oddaný, je osožný a pomáha iným, je priateľom všetkých ľudí dobrej vôle a bratom každého skauta, je zdvorilý, je ochrancom prírody a  cenných ľudských výtvorov, je poslušný voči rodičom, predstaveným a  vodcom, je veselej mysle a  rozvážny, je sporivý a hospodárny a v neposlednom rade je skaut čistý v myšlienkach, slovách a skutkoch. Skaut sľubuje na svoju česť, že sa vynasnaží zo všetkých síl plniť si povinnosti voči Bohu a svojej vlasti, pomáhať v  každom čase svojim blížnym a dodržiavať skautský zákon.

Aké vidíte ako psychiatrička výhody skautingu?

Psychiatrické vzdelanie sa dá použiť v každej oblasti. V skautingu je dôležitá sebavýchova, a tá je naviazaná na duševné zdravie, ktoré úzko súvisí aj s  psychiatrickým povolaním. Psychický stav spravidla ovplyvňuje aj duševný, takže práca v tomto medicínskom odbore je o  to náročnejšia. Na psychiatrii pracujem viac ako 50 rokov a  v  kežmarskej poliklinike mám ambulanciu od roku 1978.

Skauting je aj o dobrodružstve, prekonávaní vlastnej komfortnej zóny. Aké dobrodružstvá môžu skauti zažiť?

Skautské zážitky sú krásne. Všetky túry, výlety, tábory s večernými táborákmi. Skaut má povinnosť vykonať aspoň jeden dobrý skutok denne. Má milovať prírodu, ochraňovať ju. Každá malá akcia sa dá prežívať ako veľké dobrodružstvo. Skauting v  mnohom otvára človeku cestu cez svoje hodnoty a  princípy, na ktorých stojí. Čo najlepšie odovzdáte mladým? Morálku. A život spätý s Bohom, prírodou a človekom. Starí už môžu byť nevzdelateľní a nevychovateľní. Ale mladí majú všetko pred sebou, a tí sú našou budúcnosťou.

Ondrej Miškovič