Aktuality

Desať rokov bez Vladimíra Jančeka

46

Koncom januára sme si pripomenuli desiate výročie úmrtia Vladimíra Jančeka, ktorý sa veľkými písmenami zapísal do histórie športu a školstva v Kežmarku. V nasledujúcich riadkoch si zaspomínajme na tohto významného pedagóga, športovca, trénera, športového funkcionára a hrdého Kežmarčana.

Majster športu, všestranný športovec, atlét, tréner, učiteľ, organizátor, funkcionár, riaditeľ Správy telovýchovných zariadení v Kežmarku.

Gymnázium dokončil v Kežmarku v roku 1966. V centre jeho pozornosti od mladosti bol šport v najširšom zábere. Vynikal v športových hrách či to bol futbal, hokej, basketbal, hádzaná, volejbal, ale v centre jeho záujmu bola predovšetkým atletika. Podľa vlastných slov mal šťastie na učiteľov telesnej výchovy (Rudolf Gurka na ZŠ, Mária Skupinová-Potašová na gymnáziu). Tréner Mikuláš Nevický vypozoroval jeho predpoklady pre atletiku, ktorej sa potom naplno venoval. Členom ČSTV bol od roku 1961. Už od žiackych kategórií pôsobil v TJ Kežmarok. V rokoch 1966 – 1968 bol členom VŠT Košice, kde sa jeho trénerom stal prof. Jozef Kočiš, vynikajúci štrvorstovkár. V rokoch 1968 – 1975 bol členom SVŠT, kde ho trénovali  Ján Netopílik a Pavol Glesk.

V sedemnástich rokoch prekonal československý rekord starších dorastencov v behu na 100 m časom 10,4 s. V júni 1968 zabehol na pretekoch Praga – Academica čas 10,2 s. Za mimoriadne športové výkony bol v roku 1969 ocenený čestným titulom majster športu. Na Olympijské hry do Mexika v roku 1968 mu nebolo umožnené odcestovať napriek viacnásobnému splneniu ostrých limitov a umiestneniu v prvej desiatke európskej tabuľky výkonov. Vtedajšie vedenie československej atletiky jeho nenominovanie argumentovalo „socialistickou morálkou a nepodriadením sa jeho individuality kolektívu“, čo bol absolútny nezmysel, ale „dôvod“ sa musel nájsť. V športovom kolektíve bol V. Janček známy ako Kežmarčan s owensovským časom alebo „kométa v tretrách“.

Po vyštudovaní Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave (1975) pracoval na Československom zväze telesnej výchovy (ČSZTV) v Poprade. Ako tréner pôsobil v Armádnom stredisku vrcholového športu v Banskej Bystrici (1976 – 1977), neskôr ako pedagóg na Gymnáziu P. O. Hviezdoslava v Kežmarku v rokoch 1977 – 1996.

Od roku 1996 do konca roku 2003 pracoval ako inšpektor v Štátnej školskej inšpekcii, naposledy pracoval v rokoch 2004 – 2012 ako riaditeľ Správy telovýchovných zariadení v Kežmarku. V roku 1990 – 1999 bol predsedom TJ Kežmarok, v rokoch 2003 – 2008  predsedom Športového klubu Kežmarok 1907.

Trénoval mnohých československých i slovenských reprezentantov v atletike (napr. Maroš Pelach, Ján Chebeň, Stanislava Janečková, Viktória Kotoučková a ďalší).  Bol jedným zo zakladateľov Olympiády materských škôl (od roku 1984) i viacerých športových atletických či basketbalových súťaží v Kežmarku. Olympiáda materských škôl má už viac než tridsaťročnú tradíciu a od roku 2012 je to súčasne aj Memoriál Vlada Jančeka.

Jeho dlhoročný a pretrvávajúci vzťah k športovej histórii mesta Kežmarok sa prejavil v pátraní a záchrane dokumentov, kroník, predmetov, ktoré akokoľvek súviseli so športom.

V roku 2009 sa zaslúžil o zachovanie a darovanie dnes už vzácnej zástavy Podtatranských hier mládeže z roku 1964 Múzeu v Kežmarku. Na Podtatranských hrách mládeže zabehol aj svoje prvé československé rekordy v behoch na 60 m.

Obetavá záchranárska činnosť pokračovala aj v rokoch 2010 a 2011 sprostredkovaním zreštaurovania zástavy Streleckého meštianskeho spolku v Kežmarku, najstaršieho športového spolku na Spiši a knihu histórie streleckého spolku z roku 1557 zo Štátneho archívu v Prešove – pracoviska Archív Poprad.

  1. Janček pracoval od vzniku v roku 1991 v Asociácii slovenského športu a s kolektívom spolupracovníkov vypracovali Kalendár školských športových podujatí v okrese, ktorý funguje doteraz. Bol tiež jedným zo zakladateľov a organizátorov vyhlasovania ankety Športovci okresu Kežmarok. Od roku 2013 sa v Kežmarku koná medzinárodný basketbalový turnaj Vlada Jančeka pre kategóriu starších a mladších žiakov.

V Kežmarku sa nachádza športová hala, ktorá je pomenovaná po Vladovi Jančekovi. Mesto tak  vyjadrilo vďaku pri vynaloženom úsilí a získaní bývalej haly v kežmarských kasárňach do vlastníctva mesta Kežmarok.

Zdroj:

Zo súkromného archívu Vladimíra Jančeka spracovala jeho manželka Mária Jančeková

www.sportency.sk – Národná encyklopédia športu Slovenska – kap. Športovci.


Športovec Vladimír Janček v pamäti Kežmarčanov

Keď sme sa pracovne stretávali ako zamestnanci Mestského úradu v Kežmarku niekedy okolo roku 2004, tak som ho po prvom stretnutí najprv nespoznala. Samozrejme, všetci sme sa za tie roky zmenili – ja som bola v 70. rokoch študentkou Gymnázia Pavla Országha Hviezdoslava a on prišiel učiť telocvik ako mladý vyšportovaný pedagóg. Svižný, usmievajúci sa popod husté fúzy imponoval mnohým spolužiačkam, ktoré sa všemožne snažili, aby si ich obľúbil. To netušili, že byť obľúbený v jeho terminológii znamená byť aj tvrdým športovcom, dráčom. Takže dievčenské plány často nevyšli, lebo jeho nároky na kondičku sa im už tak nepáčili ako sympatický pán profesor.

Nielen dievčatá, aj chlapci to mali s ním na telesnej výchove ťažké, sťažovali sa, že jeho nároky sú neprimerané, keďže nie každý bol nasmerovaný na štúdium telesnej kultúry, chceli študovať fyziku, chémiu, históriu či literatúru. On však uznával kalokagatiu, teda ideál telesnej aj duševnej krásy a rovnováhy.

Neskôr to bol vážený bradatý pán, ktorý mal veľké plány s rozvojom športových zariadení v meste. Ja som mala na starosti propagáciu mesta a rozvoj cestovného ruchu. Športové zariadenia sú často navštevované športovcami a návštevníkmi z iných miest, preto sme našli spoločnú reč. Moje oddelenie zabezpečovalo rôzne mapy a propagačné materiály a riaditeľ Správy športových zariadení Mgr. Vladimír Janček sa postaral o to, aby boli k dispozícii návštevníkom.

Spomína Gabriela Babjáková-Bodnárová


Dobre si pamätám na nápad pána Mgr. Vladimíra Jančeka zorganizovať súťaž medzi triedami o najšportovejšiu triedu školy. Je pre mňa spomienkou na bezstarostné gymnaziálne roky, na spolužiakov, učiteľov, ale aj dávne lásky, zapadnuté kamarátstva. Je pripomienkou rokov, keď sa nám formoval charakter, tvoril rebríček hodnôt, keď zo zmesi naučeného sa začala rysovať budúca životná cesta.

Počas celého roka sa konali súťaže, v ktorých si družstvá z jednej triedy mohli zmerať svoje sily so súpermi z iných tried. Súťažilo sa vo viacerých športových disciplínach, akými boli futbal, volejbal, basketbal, stolný tenis, atletika, gymnastika, šach, určených zvlášť pre chlapcov, zvlášť pre dievčatá.

Umiestnením v určitej súťaži podľa poradia sa zbierali body pre svoju triedu. Body z jednotlivých súťaží sa na konci roka sčítali a vyhlásila sa najšportovejšia trieda školy. Víťazná trieda získala tortu.

Súťaž pomáhala upevňovať kolektív, získavať nových priateľov a prostredníctvom vzťahov si vypestovať trvalý záujem o športové aktivity. Rozvíjal sa počas nej najmä zmysel pre fair play hru – vedieť prijať prehru a naopak vedieť si vychutnať silu víťazstva. Neskôr sme sa dozvedeli, že táto myšlienka podnietila po vzore Gymnázia P. O. Hviezdoslava v Kežmarku organizovať podobnú športovú aktivitu aj na iných školách v meste a okolí.

Spomína Miloslav Nadányi


Počas celoročnej súťaže o najšportovejšiu triedu sme mali množstvo veselých zážitkov. Na začiatku sa naša trieda – 2.B, 3.B, 4.B (1977 – 1980) do nej musela zapojiť, ale v ďalších ročníkoch si súťaž získala veľký ohlas a vyvolala veľkú prestíž medzi triedami.

V mysli sa mi vynárajú spomienky najmä na tzv. veľký futbal: pri počte chlapcov osem v našej triede musela zasadať školská športová komisia a zmeniť propozície, t. j. dovoliť, aby bolo mužstvo doplnené o tri dievčatá. V tom čas ešte ženský futbal ako športová disciplína nebol uznaný. Rozhodli sme sa, že nenecháme spolužiakov „v štichu“, obuli sme si požičané kopačky, „zamakali“ sme a dosiahnuté tretie miesto v tejto športovej disciplíne bolo neuveriteľným víťazstvom. Zvlášť preto, lebo sme čestne obstáli aj voči tímu chlapcov na čele s Alexandrom Comissom, budúcim futbalovým reprezentantom ČSSR. Chlapčenské ohováračky typu „okopávali, strkali a podkopávali“ sme nebrali na vedomie a hrdo sme sa zúčastnili aj na ďalších športových disciplínach – basketbal, volejbal, branné preteky.

Naša trieda „Hagarovci“ stála na stupni víťazov dvakrát, raz ako absolútni víťazi a raz sme boli na 3. mieste. Počas súťaže sa objavili aj viaceré športové talenty, ktoré potom zastupovali školu na okresných športových súťažiach.

Som presvedčená, že športové návyky, k získavaniu ktorých nás profesor Vladimír Janček viedol a ktoré sme si počas gymnaziálnych rokov upevnili či zlepšili, nás v živote nasmerovali k aktívnemu tráveniu voľného času a k správnym životným hodnotám.

Spomína Dagmar Fiolková-Mathiová