Aktuality

Kežmarčania hodní nasledovania

08

V pondelok 17. októbra sa v Mestskom kultúrnom stredisku konalo slávnostné zasadnutie mestského zastupiteľstva spojené s udeľovaním Cien mesta Kežmarok.

Súčasťou kultúrnej časti programu bolo vystúpenie sopranistky SND Veroniky Bilovej a hudobnej skupiny Fragile. Slávnostným programom previedla prítomných hostí moderátorka Vera Wisterová. Cenu mesta si odniesli ľudia, ktorých istotne poznáte a v nasledujúcich riadkoch si ich predstavíme spoločne s ocenením, ktoré má v sebe výnimočnú umeleckú hodnotu.

Milan Janeček

Cena mesta za udržiavanie historických vojnových pamätníkov v meste, za pomoc pri zachovávaní odkazu mieru mladej generácii a neustále pripomínanie si tragických udalostí  1. a 2. svetovej vojny.

Pplk. vo výslužbe a doktor práv Milan Janeček sa narodil 2. októbra 1951 v Hnúšti-Likieri v okrese Rimavská Sobota. Vyrastal v priemyselnej osade Utekáč v rodine sklárskeho robotníka. Po skončení základnej deväťročnej školy sa vyučil za elektromechanika a nastúpil na základnú vojenskú službu do Plzne a v roku 1984 do posádky Kežmarok. V československej armáde, ale i Armáde Slovenskej republiky, či neskôr v Ozbrojených silách SR pôsobil až do roku 2000. Po 30 rokoch profesionálnej služby bol prepustený do zálohy a odvtedy sa plne venuje činnosti v Slovenskom zväze protifašistických bojovníkov a Zväze vojakov SR, klub Kežmarok, kde zastáva funkciu podpredsedu oblastnej organizácie a predsedu Základnej organizácie 1. československej samostatnej tankovej brigády a tiež predsedu Zväzu vojakov SR, klub Kežmarok. Každoročne sa podieľa na organizovaní pietnych spomienkových aktov – pri príležitosti ukončenia 1. svetovej vojny (Deň červených makov), pri príležitosti oslobodenia Kežmarku, ukončenia 2. svetovej vojny a Slovenského národného povstania. Podieľa sa tiež na úprave a údržbe pamätníkov a pamätných miest v meste, na organizovaní vedomostnej súťaže žiakov ZŠ a osemročných gymnázií v okresoch Poprad a Kežmarok pod názvom Medzníky 2. sv. vojny.

Sylvia Holopová

Cena mesta za rozvoj kultúry, propagáciu histórie, za prínos v oblasti cestovného ruchu a hotelierstva, a tým aj za vzornú reprezentáciu mesta Kežmarok v rámci Slovenska, ale aj za jeho hranicami.

Mgr. Sylvia Holopová, rodená Vargová sa narodila 15. októbra 1949 v Levoči, od roku 1953 však žije v Kežmarku. Po ukončení vysokoškolského štúdia dva roky pracovala v Národnom osvetovom centre v Bratislave. V roku 1977 nastúpila na vtedajšiu Strednú školu spoločného stravovania, dnes Hotelovú akadémiu ako učiteľka nemeckého a slovenského jazyka. Do roku 2009 tu pôsobila ako učiteľka, výchovná poradkyňa, zástupkyňa pre odborné predmety a 20 rokov ako riaditeľka školy. Pod jej vedením vyšlo veľa mladých hotelierov, manažérov, somelierov či barmanov. Po odchode do dôchodku začala pracovať v rodinnom historickom hoteli, ktorý spolu s manželom Bartolomejom a synom Petrom otvorili v centre Kežmarku.

Podobne ako Boutique hotel Hviezdoslav má aj Sylvia Holopová na konte množstvo ocenení. Bola vyhlásená ako najlepšia v cestovnom ruchu, podnikateľka Slovenska či hotelierka roka.   Ešte aj dnes organizuje v hoteli rôzne spoločensko-historicko-gurmánske podujatia a literárne večery.

Beáta Šoltýsová

Cena mesta za rozvoj zdravotníctva v podtatranskom regióne, a tým aj za vzornú reprezentáciu mesta Kežmarok doma i v zahraničí.

MUDr. Beáta Šoltýsová sa narodila 9. novembra 1956. Od roku 1982, po skončení  vysokoškolského štúdia lekárstva na Univerzite Komenského v Bratislave, pracovala ako sekundárny lekár detského oddelenia v Kežmarku, neskôr ako zástupkyňa primára, ale i primárka, a to do roku 2009. Počas tohto obdobia sa zapísala ako prvá lekárka spol. Dialkorp, ktorá stála pri zakladaní dialýzy v Kežmarku. Tiež sa 16 rokov aktívne podieľala na organizácii Kežmarských lekárskych dní. Od 1. 10. 2009 až dodnes pracuje ako primárka oddelenia pediatrie a tiež ako detská nefrologička v Nemocnici Poprad, kde organizuje, kontroluje a riadi činnosť organizačného útvaru, vykonáva náročné diagnostické a terapeutické výkony. Päť rokov sa podieľala na organizácii Popradských lekárskych dní a tiež na 13 ročníkoch Kazuistiky Tatry. Je spoluorganizátorkou medzinárodných konferencií neonatologických sestier či detských nefrológov. Posledné dva roky viedla paralelne s popradskou pediatriou aj tú kežmarskú. Je držiteľkou bronzovej, striebornej a zlatej medaily za zásluhy o Slovenskú lekársku spoločnosť, držiteľkou titulu honoris causa Slovenskej lekárskej spoločnosti a v celoslovenskej ankete získala aj titul top lekár Slovenska za rok 2019.

Vladimír Janeček

Cena mesta za organizáciu a archívne zaznamenávanie spomienkových podujatí a tým aj za šírenie odkazu pre budúce generácie.

Kpt. Vladimír Janeček sa narodil 28. novembra 1951 v rodine vojaka z povolania. Vyrastal v obci Tvarožná, odkiaľ pochádzali jeho rodičia. V roku 1955 sa presťahovali do Kežmarku a odvtedy je jeho osobný i profesijný život spätý s mestom. Po ukončení  základnej i strednej odbornej školy absolvoval základnú vojenskú službu a po nej štúdium na vojenskej škole, v roku 1974 nastúpil do posádky Kežmarok ako vojak z povolania. Zúčastnil sa aj na viacerých zahraničných misiách. Aktívne ako vojak pôsobil do roku 2000, keď odišiel do zálohy. Jeho činnosť sa vtedy obrátila najmä na prácu v meste. Pracoval ako vedúci krúžkov na tunajších školách, podieľal sa na brannej príprave i na organizovaní kultúrnych a spoločenských podujatí v súčinnosti s mestom. Jeho vášňou je fotografovanie, takmer denne zaznamenáva krásy prírody Kežmarku a jeho okolia a propaguje ich na sociálnych sieťach. Jeho reportážne fotografie sú neraz aj podkladom mestského archívu podujatí. Je členom Zväzu vojakov, Klubu vojakov i Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Kežmarku, kde pôsobí hlavne ako dokumentarista a fotograf. Je spoluorganizátorom súťaže na školách pod názvom Míľniky 2. sv. vojny., spomienkových udalostí spojených s kladením vencov, osláv SNP alebo podujatia Červené maky.

Eva Končeková

Cena mesta za rozvoj výtvarného umenia a jej dlhoročnú pedagogickú prácu s mladými výtvarníkmi podtatranského regiónu, a tým aj za vzornú reprezentáciu mesta Kežmarok.

Akademická maliarka Eva Končeková sa narodila 16. marca1947 v Levoči. Celý svoj život však prežila v Kežmarku, kde zmaturovala na terajšom gymnáziu. V roku 1971 ukončila štúdium na oddelení voľnej maľby a gobelínu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Je známa aj ako pedagogička. Vyučovala na Ľudovej škole umenia v Kežmarku, na ZUŠ v Spišskej Belej a na Združenej strednej umeleckej škole v Kežmarku. Pod jej vedením vyrástlo veľa úspešných absolventov. Vo svojom profesionálnom živote sa venuje textilu, maľbe a svoju tvorbu obohatila aj o art protisy. Jej tapisérie sa nachádzajú v zbierkových fondoch Slovenskej národnej galérie v Košiciach, v Spišskej Novej Vsi a v Tatranskej galérii v Poprade. V jej ateliéri vzniklo veľa akvarelov, olejomalieb a kombinovaných prác maliarskych a kresliarskych techník. Samostatne i kolektívne vystavovala nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Je dlhoročnou predsedníčkou Klubu kežmarských výtvarníkov a predsedníčkou komisie pre tvorbu zbierok v Múzeu v Kežmarku.

Terézia Klempárová

Cena mesta za vynikajúce tvorivé výkony a významné výsledky v umeleckej činnosti, za kultúrny rozvoj mesta Kežmarok a jeho propagáciu doma i v zahraničí.

Terézia Klempárová sa narodila 6. februára 1944 v Slovenskej Vsi, no práca učiteľky v materskej škole ju natrvalo usadila v Kežmarku. Jej talent k ľudovej hudbe, spevu a tancu sa naplno rozvinul už v mladosti, keď pôsobila ako členka FS Magura. Ako učiteľka viedla k ľudovej hudbe, spevu a tancu deti v Kežmarku už odmalička. Jej vtedajší škôlkari boli aj prvými členmi detského folklórneho súboru Goralik, ktorý založila pred 30 rokmi. No nebola to len samotná práca s deťmi, čo ju robila výnimočnou. Terka, ako ju všetci volali, sa osobne podpísala i pod etnografický a etnologický výskum, keď osobne chodila a nahrávala goralské piesne priamo v Zamagurí. Jej choreografie boli jedinečné a v roku 1985 dosiahla ako vedúca súboru svoj vrchol, keď DFS Goralik zvíťazil v celoslovenskej súťaži detských folklórnych súborov práve s jej choreografiou Na medveďa. Veľkým úspechom bolo aj nahrávanie LP platne vianočných zvykov či nahrávania detských programov pre vtedajšiu Československú televíziu. Je tiež jednou zo zakladateľov festivalu Krojované bábiky, pričom sa podpísala pod samotný názov festivalu. Vďaka nej tak súbor reprezentoval mesto na festivaloch v Nemecku, Francúzsku, Poľsku, Fínsku, Estónsku a mnohých ďalších krajinách Európy.

Ľudovít Pavela

Cena mesta za celoživotné úspechy v cyklistike, ktoré dosiahol ako reprezentant, ale aj ako tréner, a tým aj za vzornú reprezentáciu mesta Kežmarok na Slovensku i v zahraničí. 

Mgr. Ľudovít Pavela sa narodil 30. novembra 1950 v Kežmarku. Už počas školských rokov sa venoval rôznym športom. Najviac mu však učarovala cyklistika. V roku 1966 vyhral pionierske preteky vyhlásené za neoficiálne majstrovstvá Československa. Postupne sa stal členom reprezentácie vo všetkých vekových kategóriách. Do roku 1980 profesionálne pretekal. Obliekal dresy Kežmarku a VSŽ Košice. Bol niekoľkonásobným majstrom Slovenska. 25 rokov pôsobil ako reprezentačný tréner ženskej cyklistiky, pod jeho vedením absolvovali jeho zverenkyne spolu 71 účastí na OH, MS, ME, Tour de France  Giro d´Italia.  Je držiteľom ocenenia Zlatý pedál za celoživotný osobný prínos pre slovenskú cyklistiku. Od roku 1962 odšliapal na bicykli neuveriteľných 651 000 km.

Ján Blaško

Cena mesta In memoriam za hospodársky a kultúrny rozvoj mesta a jeho propagáciu v rámci Slovenska.

Ján Blaško sa narodil 1. augusta 1943 v Blažove . V obci, z ktorej sa v roku 1952 jeho rodina spolu s ďalšími 211 musela vysťahovať z dôvodu vytvorenia vojenského výcvikového priestoru Javorina. A tak sa usadili v Žakovciach. Tu neskôr spoznal aj svoju manželku Máriu. Po skončení Obchodnej školy v Liptovskom Hrádku nastúpil do svojho jediného zamestnania, vtedajšej predajne domácich potrieb, kde pracoval neuveriteľných 63 rokov. Presne pred tridsiatimi rokmi si však ako jeden z prvých podnikateľov v meste predajňu odkúpil do súkromného vlastníctva a začal v nej spolu so svojimi deťmi i manželkou pracovať. Prevádzku neskôr rozšírili aj o predajne v Poprade a v Starej Ľubovni. Voľný čas rád trávil v prírode a jeho koníčkom bolo poľovníctvo. Bol však tým, kto sa radšej o zvieratá stará, ako ich loví. So svojimi blízkymi rád cestoval a okrem Európy precestoval aj ostatné svetadiely. Ako veriaci gréckokatolíckej cirkvi túžil po chráme aj v Kežmarku. Preto sa pred dvadsiatimi rokmi rozhodli s dnes už nebohým synom Ľubomírom, že zafinancujú výstavbu gréckokatolíckeho chrámu. Základný kameň Kostola Narodenia presvätej Bohorodičky posvätil 10. júla 2004 Ján Babjak, vtedajší prešovský biskup a metropolita, ktorý po jeho dokončení 21. 9. 2008 kostol aj posvätil. Od 22. júla 2022 je v Kežmarku aj vlastná gréckokatolícka farnosť. Touto svojou činnosťou významným spôsobom prispel k propagácii a rozvoju nášho mesta. A hoci už od 22. júla 2021 nie je medzi nami, chrám tu je a bude nám ho aj naďalej pripomínať.

Beáta Oravcová, ed.: Ondrej Miškovič, foto: Peter Cintula