Aktuality

Kežmarská vojenská posádka sa do Povstania nezapojila. Bola odzbrojená nemeckými jednotkami

pietny akt

Koncom augusta sme si pripomenuli 78. výročie Slovenského národného povstania. Aj v Kežmarku a jeho bezprostrednom okolí sa na prelome augusta a septembra 1944 bojovalo, no vojaci tunajšej armádnej posádky, aj napriek tomu, že sa s nimi v bojoch proti okupantom počítalo, napokon ostali v kasárňach.

„V roku 1944 bol Kežmarok hlavným centrom nemeckej menšiny na Spiši – karpatských Nemcov, ktorí boli vtedy nazývaní spišskí Nemci. Taktiež okolité obce boli z väčšej časti obývané nemeckým obyvateľstvom. Nachádzala sa tu vojenská posádka, ktorá mala práve počas SNP zohrať dôležitú úlohu. Preto bolo v záujme povstaleckého velenia obsadiť mesto ako prvé,“ skonštatoval vojnový historik a publicista Marcel Maniak.

Vojenské ústredie rozhodlo, že do SNP na Spiši sa zapoja vojenské posádky v Poprade, Spišskej Novej Vsi, Levoči a Kežmarku. Prípravou Povstania určilo veliteľov týchto posádok. Po vypuknutí SNP sa však doň zapojili iba vojaci posádok v Poprade a Spišskej Novej Vsi. V Levoči sa zapojila iba časť posádky a v Kežmarku bola celá posádka nemeckými jednotkami odzbrojená. Nemci postupne obsadili celé mesto.

„Povstaleckým jednotkám sa v dňoch 30. a 31. augusta 1944 nepodarilo mesto dobyť. Po príchode nemeckých obrnených jednotiek, ktoré do Kežmarku dorazili z Poľska, boli povstalci vytlačení až k Popradu. Tým boli vlastne plány povstaleckého velenia prekazené. Nemci ovládli Kežmarok a držali ho vo svojich rukách až do oslobodenia,“ pokračoval Maniak.

V prvých septembrových dňoch sa do Kežmarku presunula jednotka Zvláštneho komanda ZbV 27, ktoré malo sídlo v Prešove. V Kežmarku si zriadilo svoj oporný bod. Príslušníci Zvláštneho komanda ZbV 27 sa zúčastňovali represií v meste a jeho okolí. Na kežmarskom hrade bolo zriadené nemecké veliteľstvo, väznica a usídlilo sa tu aj Gestapo. Prebiehali tu výsluchy zajatých povstalcov a v rohu hradného nádvoria Nemci uskutočňovali popravy.

„Len v priebehu septembra 1944 bolo v Kežmarku a jeho okolí popravených viac ako 35 povstalcov. Kežmarčania sa vytúženej slobody konečne dočkali až 27. januára 1945, keď do mesta vstúpili československí a sovietski vojaci,“ doplnil Marcel Maniak, ktorý o Povstaní a oslobodzovaní Spiša napísal niekoľko publikácií.

Dnes nám udalosti spred 78 rokov pripomínajú už iba pamätníky. Tie sa nachádzajú na nádvorí hradu, v záhradkárskej oblasti Hájovňa a na historickom cintoríne, kde sú umiestnené aj hroby padlých a popravených.

Na nádvorí Kežmarského hradu je okrem nového pamätníka umiestnený aj pôvodný pamätník padlým v Slovenskom národnom povstaní. Je venovaný priamo na nádvorí popraveným osobám počas SNP v dňoch 5. – 29. 9. 1944: kpt. Štefan Horváth (21 rokov), šrtm. Ján Jevčín (51), doz. fin. stráže Pavol Bilík (28), Július Halama (22), Pavol Kaprál (19), Michal Dluhý (19), Ondrej Macko (20), Martin Jančík (24), Štefan Kriššák (44) a 11 ďalších osôb nezistených mien.

„Pamätník odhalili 9. mája 1948 pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom. Predtým bol situovaný presne na tom mieste, kde sa uskutočňovali popravy. Pôvodný kríž v štíte pamätníka bol v 70. rokoch prebrúsený na hviezdu. Na výrobu tohto pamätníka bol použitý náhrobný kameň z kežmarského cintorína. Pochádzal z nemeckého hrobu rodiny Kolbenheyer, ktorá sa z Kežmarku vysťahovala,“ vysvetlil Marcel Maniak.

Boris Švirloch, foto: Ondrej Miškovič