Aktuality

Zelený štvrtok v Kežmarku bol o čosi zelenší

13

Samospráve nie je ľahostajné, koľko zelene bude pozdĺž ulíc, v parkoch či pri cestách. V rámci blížiaceho sa Dňa Zeme zrealizovala výsadbu stromčekov na viacerých miestach v meste.

Okrasné stromy pribudli na uliciach Záhradná, Lanškrounská a Weilburská. Ich výsadba bude slúžiť aj ako izolácia od komunikácie a zároveň poslúži i na zmierňovanie klímy v meste. „Veríme, že už v lete a v budúcich rokoch ich farebnosť a rôznorodosť poteší každé oko,“ povedal primátor, ktorý sám tiež priložil ruku k dielu.

Výsadba zelene v meste

V apríli boli v rámci verejnej zelene na rôznych miestach mesta vysadené dreviny. „Pri Materskej škole na Možiarskej ulici šlo o pagaštan konský a jarabinu mukiňovú. Jarabiny pribudli aj na Lanškrounskej ulici v blízkosti okružnej križovatky na sídlisku Juh. Za obchodnou pasážou pri chodníku boli vysadené štyri lipy. Najviac stromov pribudlo okolo cyklistického chodníka na Záhradnej ulici, kde boli vysadené okrasné višne a hraby. V tejto iniciatíve by sa malo pokračovať na jeseň, keď sú najvhodnejšie podmienky na výsadbu nových drevín,“ priblížil Marek Šutý z útvaru prípravy investícií a životného prostredia MsÚ.

V rámci prvej etapy realizácie regionálnej mestskej tržnice majú pribudnúť stromy s guľovitou korunou a kry popri miestach na sedenie. Menšie záhony s okrasnými trávami budú situované v trávniku.

Jar v našich záhradách

So začiatkom jari je potrebné ostrihať ovocné stromy, najmä vinič a jadroviny. „Ako ďalšie treba zostrihať okrasné trávy ,trvalky a kry kvitnúce v lete. Suchý trávnik vyhrabať, prípadne ho prevzdušniť a postupne prihnojiť. Ak chceme predísť hubovým ochoreniam a škodcom, urobíme predjarný postrek,“ radí Šutý.

Väčšina stromov a krov znesie mrazy do -25 °C i nižšie. Drevinám viac prekáža veľký výkyv teplôt, suchá zima, nedostatok vlahy. Chúlostivé sú najmä stálozelené listnaté druhy. K ochrane pred škodami mrazom patrí znižovanie výkyvov teploty napríklad bielením kmeňov, navrstvením snehu okolo drevín, ktoré bráni skorému prúdeniu miazgy, zatieňovaním menších drevín. „Zdá sa to paradoxné, ale mrazovým škodám na drevinách predchádzame tak, že rastliny chránime pred vyššími teplotami,“ informuje Šutý.

Stromy, kry a trávnaté plochy sú prirodzeným regulátorom pôdnej i vzdušnej vlhkosti. Okrem toho, že stromy skrášľujú mestá a verejné priestranstvá, zlepšujú životné prostredie, vytvárajú aj prirodzenú scenériu, ktorá dokáže človeka upokojiť a zlepšiť mu náladu. Význam stromov je v zlepšovaní ovzdušia, klímy, znižujú prašnosť, hluk a veternosť, zadržiavajú vlahu, zlepšujú pôdne podmienky, biodiverzitu. Preto je podľa Mareka Šutýho dôležité stromy chrániť a prestarnutú, prípadne patogénom poškodenú drevinovú skladbu v mestách neustále revitalizovať.

Ondrej Miškovič