Aktuality

Legendárny hudobný príbeh Karola Duchoňa zavítal aj do Kežmarku

11_Na srdci mi hraj_OM_ES_KK

Úplne posledný zimný deň sa niesol v tónoch hudby najväčších hitov legendárneho speváka Karola Duchoňa. Prinášame vám rozhovory s hlavnými predstaviteľmi Na srdci mi hraj – s umelcom a hercom Dušanom Cinkotom a operným spevákom Martinom Gyimesim.

 

Rozhovor s Dušanom Cinkotom

 

Čo vám herectvo prináša? Dáva vám energiu?

Je to naša práca. Keď vás niečo baví, tak vám to energiu dáva. Šťastní ľudia sú tí, ktorí robia to, čo ich baví. A ešte šťastnejší sú tí, ktorí si vedia z každej práce spraviť radosť. Takto sa robíme šťastnými – a to je zmyslom života.

 

Máte spojené zážitky s mestom Kežmarok?

V Kežmarku som mal kamarátku. Bolo to dávno. A mám tu aj niekoľko ďalších priateľov. Kedysi som tu hral s Radošinským naivným divadlom. Takže veľmi sa teším z toho, že som opäť tu. A v Kežmarku som nedávno nakrútil pieseň k môjmu prvému videoklipu.

 

Prečo práve v Kežmarku?

Tak to prišlo. Sú tu noví muzikanti – lyžiari a muzikanti. Vlastne športovci – športoví muzikanti. A to je dobrá kombinácia. Podotýkam, že v Kežmarku mám dobré zážitky.

 

Čo by ste povedali na osobný príbeh Karola Duchoňa? Je vám blízky, viete sa v ňom nájsť, prípadne sa s ním stotožniť? Alebo sa naň skôr pozeráte poprípade kriticky v zmysle, že niektoré veci mohol vo svojom živote zvládnuť lepšie?

Fíha, ak je niekto taký frajer, žeby ho dokázal kritizovať, tak by som mu ruku nepodal. Nemám rád ľudí, ktorí radi súdia a kritizujú. Karol Duchoň tu nechal veľký odkaz a ja ako umelec ho viem pochopiť. Som takisto umelec, srdciar, ako sa u nás hovorí. Nie som strojný mechanik ako mnohí z umelcov medzi nami. Tí nech si robia umenie inde, pretože umenie nemá vyzerať takto. Umenie mať byť nadčasové, krásne a ľudia naň majú spomínať. A ako vidíte, viete ho vytiahnuť aj po 50-tich rokoch. To je umenie, ktoré pretrvá po stáročia. Keby sa hudba dala zachovávať tak, ako obrazy na plátno, tak by sa lepšie posudzovala. Preto určite nebudem kritizovať kolegu Duchoňa. Úplne ho dokonca aj chápem. A poviem, že čím lepšie ho budú ľudia počúvať, tým viac ho budú aj chápať.

 

Čo máte rád na publiku?

Vzťah s publikom je vždy vzájomný. Je to ako v dobrom vzťahu. Nemusíte vedieť, čo konkrétne má druhá strana rada. Keď začnete vypočítavať, čo má rada, tak automaticky počítate i to, čo nemá rada. Takže som rád, keď je vzťah s publikom živý. A keď ideme naplno, vtedy vnímame každú reakciu. Potom platí princíp akcia, reakcia. To všetko spolu existuje a koexistuje. A každú „nekoexistentnosť“ cítime a vnímame. A snažíme sa ju zahladiť. Najkrajší je potom záver. Naschvál ho voláme „ďakovačka“, lebo to je naše poďakovanie publiku. A potom sa nám tá energia vracia. Takto vyzerá ďakovačka.

 

Rozhovor s Martinom Gyimesim

 

Ako sa vnímate v role Karola Duchoňa?

Do tejto role som vstúpil ako operný spevák. Ponuka prišla nečakane. Bez váhania som sa jej zhostil, keďže je mi veľmi blízka tvorba Karola Duchoňa. Jeho hlas bol neskutočne farebný, objemný a silný. Vnútorne cítim, že som sa v tejto pozícii našiel. Ako spevák, ale aj ako začínajúci herec, lebo ma to láka a mám za sebou aj zopár činoherných scénok.

 

Je vám blízka nejaká vlastnosť alebo charakterová črta osoby Karola Duchoňa?

To čo ma spája s Karolom Duchoňom je, že obidvaja máme veľmi radi ľudí. Sme nimi radi obklopení, v príjemnej spoločnosti a tá energia, ktorú dám na javisku publiku, sa mi zakaždým vracia v podobe emócií. Teším sa, že im to prináša potešenie a pohladenie po duši, lebo texty piesní sú doslova umelecké diela. Toto je asi najhlavnejšia zložka, ktorá láka divákov vypočuť si skladby alebo si pozrieť naše predstavenie.

 

Čo by povedal Karol Duchoň, keby videl, aký ošiaľ je okolo jeho hudby, životného príbehu či tvorby?

Určite by bol nesmierne rád a podľa mňa by si povedal, že jeho hudba má rozhodne ľuďom čo povedať. A to aj ďalším generáciám, lebo úprimnosť srdca, s ktorou Karol spieval, sa nedá naučiť ani vyštudovať. Proste to tam musí byť. V jeho hudbe i tvorbe to neskutočne cítiť.

 

Aký je jeho najväčší odkaz?

Najväčší odkaz, ktorý zanechal je, že človeka netreba súdiť. Treba dať na prvé miesto to, čo tu zanechal. A tým je jednoznačne hudba a ľahkosť bytia.

 

Vy osobne teraz pracujete na čom?

Som slobodný umelec, vykonávam slobodné povolanie na voľnej nohe. V najväčšej miere sa venujem muzikálu Na srdci mi hraj. Toto predstavenie máme rezervované mnoho mesiacov dopredu, je oň naozaj veľký záujem. Nečakal som to. Myslel som si, že zahráme možno 20 repríz a diváci sa tým nasýtia. Presný opak je však pravdou. Máme aj také skúsenosti, že sa na predstavenie vracajú tretí či štvrtý raz. Zrejme za tým bude réžia, činoherné i spevácke výkony, ktoré stále majú ľuďom čo povedať. Nás teší, že sa na predstavenie vracajú. Popri tom sme v januári odprezentovali aj koncertné verzie tohto muzikálu, ktoré sú plné tých najväčších hitov Karola Duchoňa. Okrem toho sa venujem aj opernému spevu, aktuálne hosťujem v Slovenskom národnom divadle.

 

Ako sa vám páči Kežmarok?

Musím sa priznať, že dnes som tu prvýkrát a musím podotknúť, že máte nádherné námestie, Kežmarský hrad a publikum.

 

Rozhovor: Elena Smrigová, foto: Na srdci Mi hraj