Aktuality
Aktuality
Diela Jána Zoričáka budú už len do septembra v Kežmarku
Osobnosťou festivalu bol v tomto roku Ján Zoričák. Remeselník, ktorého korene siahajú do goralského Ždiaru, sa nadchol pre energiu skla. Už len do 25. septembra môžete vo Výstavnej sieni mesta Kežmarok obdivovať jeho výstavu.
Ján Zoričák, rodák spod majestátnych Belianskych Tatier, pochádza zo Ždiaru – dedinky, kde pred osemdesiatimi rokmi začal ochutnávať prvé chute života. Jeho cesta sa od útleho detstva prelína s krásou skla, ktoré ho očarilo počas stredoškolských rokov v Železnom Brode. Práve tu sa v ňom prebudila vášeň pre hravosť tohto materiálu. Pokračoval v štúdiu na vysokej škole v Prahe, kde sa naplno oddal umeleckému sochárstvu so špecializáciou na sklo.
Sklo ho sprevádzalo celým životom. Objavoval jeho možnosti, fyzikálne zákonitosti, no aj nevyspytateľné zrady. „Energia skla ma nadchýna dodnes,“ hovorí umelec Zoričák. V jeho dielach sa zrkadlí princíp hry – sklo vkladá do pecí, tvaruje, brúsi, dáva mu lesk a život. Hovorí o ňom ako o sklenenom koláči, ktorý pečie s vášňou, trpezlivosťou a oddanosťou. Sklo je pre neho viac než len materiál – je to médium, v ktorom plávajú tiché príbehy a emócie.
V roku 1970 zakotvil pod Savojskými Alpami vo Francúzsku, kde našiel nový domov pre svoju rodinu i tvorbu. Jeho synovia sa narodili už vo Francúzsku, dnes majú vlastné rodiny a on sa teší z vnučky a vnukov. V jeho dome nikdy nechýbajú návštevy – ľudia, ktorí prichádzajú s úprimným záujmom o jeho sochy, obdivujú ich ticho i ich posolstvo.
Tvorba pre Jána Zoričáka nie je len proces – je to cesta, prežitok, kontakt s vesmírom a nekonečnom. Stále ho inšpiruje snovosť, mystérium, túžba objavovať. „Chcem sa ešte dotknúť hviezd, vysielať poslov do vesmíru, navštevovať exoplanéty,“ priznáva s iskrou v očiach. Príbeh týchto túžob a predstáv potom pretavuje do sklenených plastík – sú to výtvory, ktoré čakajú na interpretáciu a fantáziu každého diváka.
Spomedzi množstva diel, ktoré vytvoril, si s osobitým citom spomína na Arktický kvet. Nevznikol len v ateliéri – odniesol ho až na severný pól, kde ho symbolicky zasadil. Bola to pre neho mimoriadna ľudská aj umelecká skúsenosť – jedno z tých momentov, ktoré sa nezabúdajú.
Spomienky na Kežmarok má tiež silne vryté. Pre chlapca zo Ždiaru to bolo veľkomesto – miesto trhov, možností, prvého kontaktu s iným svetom. „Bola to inšpirácia na nezaplatenie,“ hovorí Ján Zoričák. Dnes sleduje s nadšením, ako mesto uchováva tradície a korene prostredníctvom festivalu EĽRO. Oceňuje, že sa našli ľudia, ktorí chápu hodnotu remesla a odkazu predkov.
Ján Zoričák je umelec, ktorý nielen tvaruje sklo, ale aj život. Tvorí s vášňou, úctou k tradíciám a s očami upretými k hviezdam. Jeho výtvory sú príbehy – tiché, ale výrečné. Príbehy, ktoré pozývajú divákov, aby si v nich našli vlastné obrazy, vlastné túžby a vlastné hviezdy.
Ondrej Miškovič, foto: Peter Cintula