Aktuality
Aktuality
Gymnaziálne časy profesora Alfréda Grosza
Tento rok si pripomíname 140. výročie narodenia kežmarského profesora nemeckého evanjelického gymnázia a milovníka Vysokých Tatier Alfréda Grosza. Síce sa o ňom popísalo relatívne dosť, stále sa objavia nepoznané a časom zabudnuté informácie.
Krátko zo životopisu
Alfréd Grosz sa narodil v stredu 26. augusta 1885 v Kežmarku vtedajšiemu riaditeľovi lýcea Ernestovi Groszovi a jeho manželke Laure Alici, rodenej Schickedanz. Pokrstil ho 22. septembra vtedajší farár Linberger. Po skončení evanjelickej ľudovej školy študoval od septembra 1895 na evanjelickom lýceu. Jeho triednymi boli Paul Webber, Ervin Kiszelly, Julius Gretzmacher, Karl Bruckner, Karl Szelényi a posledné dva ročníky Paul Klein. Keď bol v piatom ročníku, tesne pred koncom školského roka mu 4. júna 1900 zomrel otec, ktorý stál na čele ústavu v rokoch 1882 až 1888 a 1897 až 1900. Alfréd napriek ťažkej rane štúdium dokončil. Z istého pohľadu je zahalené rúškom tajomstva. V zbierkovom fonde kežmarského múzea sa nachádza maturitné tablo jeho triedy, ale jeho by sme na ňom hľadali márne. Z menoslovu 38 žiakov chýba šesť chlapcov: jeden umrel, druhý predčasne ukončil štúdium. Prečo fotky kvarteta László Fáj, Alfréd Grosz, Sándor Rendek, Miklós Vincze na table chýbajú, nevieme.
Dočasný odchod z Kežmarku
Po maturite odišiel Alfréd s matku do Tokaja, kde rodina vlastnila niekoľko viníc. Popritom študoval na poľnohospodárskej akadémii v Košiciach či prešovskej právnickej akadémii. Súčasne sa musel venovať vinohradom. V roku 1911 získal odborný diplom pre vyučovanie telesnej výchovy. Zopár rokov učil na vyššom gymnáziu Jászberény, medzitým 4, 5 roka odslúžil v armáde na frontoch I. svetovej vojny, najmä v Taliansku. Keďže ho lákali hory a nie rovné maďarské planiny, vrátil sa pod Tatry. Od septembra 1922 učil, ako kedysi otec, na nemeckom gymnáziu. Popritom ako profesor telesnej výchovy v rokoch 1927 až 1930 vypomáhal aj v československých pobočných triedach.
Moderný vyučujúci
Na gymnáziu sa zaslúžil o vzmáhanie športu a spoznávanie Tatier. Jedna z výročných správ konštatuje: „Je to zásluha nášho horlivého a prezieravého kolegu Grosza, že plánovite vychováva mládež pre vysokohorskú turistiku a zimné športy. Pritom dbá na to, aby nevykazovala nadmerné a nie prílišné výkony.“
Dňa 16. mája 1936 poobede sa pod jeho vedením uskutočnila telocvičná slávnosť a slávnosť hier. Tie potvrdzovali, že mládež dostala dôkladné vzdelanie vo všetkých osobitých oblastiach telocviku aj najrozmanitejších druhoch športu. Napríklad v januári 1928 sa v skupinkách 15 až 20 žiakov konali celodenné cvičné lyžiarske jazdy v Mlynickej doline.
Profesor Grosz vedel pre Tatry žiakov nadchnúť tak, že počas polročných prázdnin vo februári 1928 absolvoval s 28 študentmi, z toho sedem dievčat, dvojdňovú túru v horách. Smerovali na Kopské sedlo a noc strávili v chate pri Zelenom plese. Keď ráno vyrážali z Tatranskej Lomnice k plesu, všade vládla hustá hmla. Neskôr sa však vyjasnilo. Čo sa týka noci strávenej v chate, prebiehala idylicky: „Po súmraku vládol vo vykúrených miestnostiach chaty radostný spev, veselo sa tancovalo pri husliach a hudbe z gramofónu. Na ukončenie dňa plného zážitkov prebiehala pri nádhernom mesačnom svite v rozprávkovo osvetlenej, snehom zasypanej doline Zeleného plesa nezabudnuteľná pôvabná lyžovačka.“
Hory týmto ukázali svoju krásnu, príjemnú tvár. Ale nie vždy tomu tak bolo. O tom viac nabudúce.
Vladimír Julián Ševc, foto: Múzeum v Kežmarku