Aktuality
Aktuality
Nedodržaná dohoda príčinou 33-ročného sporu
Od prvého referenda na kežmarskom sídlisku Juh z 30. novembra v deväťdesiatych rokoch uplynulo množstvo času. Ako súdny spor ovplyvnil životy občanov a susediacich samospráv sa dozviete v nasledujúcom článku.
Za najstaršiu kežmarskú osadu sa považuje osada svätého Michala nad riekou Poprad, z ktorej sa dnes zachovalo torzo sídla nad Michalským vrchom pri železničnej stanici. Jej obyvatelia strážili pri povodí rieky Poprad sa tiahnucu veľkú obchodnú cestu, nazývanú tiež Via magna, spájajúcu Orient so severom Európy.
1251
Písala sa prvá písomná zmienka o meste Kežmarok. V 15. storočí pribudli mestu ďalšie privilégiá, ako právo dvoch výročných trhov, právo meča, právo používať erb a iné. V súvislosti s výhodnou polohou mesta viedli cez neho dôležité obchodné cesty smerujúce z Orientu na sever Európy. V 15. až 19. storočí pracovalo v meste vyše 40 cechov. Slávu Kežmarku šírili umelci, spisovatelia, básnici, kupci, ale aj vynikajúci re meselníci.
1973
9. a 14. august – Uskutočnili sa prvé verejné schôdze občanov obce Ľubica, na ktorých vyjadrili súhlas s pričlenením sa k mestu Kežmarok.
25. august – Zasadalo verejné plénum Miestneho národného výboru v Ľubici. Zástupcovia obce súhlasili s pričlenením obce Ľubica k mestu Kežmarok.
1991
17. september – Mestskému zastupiteľstvu v Kežmarku bol predložený Návrh na vykonanie územných a správnych zmien medzi mestom Kežmarok a obcou Ľubica vrátane odsúhlasenie ulíc, ktoré budú tvoriť budúcu obec Ľubica.
29. – 30. november – Uskutočnilo sa miest ne referendum o rozdelení územia Kežmarku na mesto Kežmarok a obec Ľubica. Obyvatelia mestskej časti Ľubica, ktorí sa referenda zúčastnili v počte 2210 zapísaných voličov, si s 95,9 percentami hlasov odhlasovali odčlenenie od mesta Kežmarok. Obyvatelia sídliska Juh si v počte 2572 s 95,5 percentami odsúhlasili, že chcú ostať súčasťou mesta. Avšak pre skutočnosť, že to bolo len 39,6 percent oprávnených voličov, muselo sa toto hlasovanie uskutočniť opäť v januári budúceho roka. Rozhodnutie obyvateľov sídliska Juh akceptoval aj výbor mestskej časti Ľubica pri spísaní dohody o usporiadaní majetkoprávnych vzťahov, v ktorej sa dohodli, že približne 12 hektárov zastavanej časti sídliska Juh bude predmetom výmennej zmluvy a to tak, že mesto Kežmarok nahradí Ľubici výmeru tohto územia z inej časti svojho katastra v pomere 1:1 a zároveň doplatí rozdiel za bonitu pôdy.
1992
17. a 18. január – Uskutočnilo sa hlasovanie obyvateľov sídliska Juh o príslušnosti k niektorej z obcí po rozdelení mesta Kežmarok.
10. marec – Mestské zastupiteľstvo Kežmarok zobralo na vedomie dohodu o usporiadaní majetku medzi mestom Kežmarok a obcou Ľubica. V dohode sa spomína päť bodov a podpísaná je členmi výboru mestskej časti Ľubica: Františkom Hanáčekom, Viktorom Dovjakom, Ottom Dovjakom, Františkom Česánekom, Ľubomírom Adamčákom, Františkom Polomčákom, Teréziou Zemčákovou a Jozefom Klukošovjanom a za Kežmarok vtedajším primátorom mesta Jánom Skupinom.
14. júl – Úrad Vlády Slovenskej republiky vydal podporné stanovisko, kde sa spomína činnosť mestského zastupiteľstva, ktoré zabezpečilo vypracovanie a podpísanie dohody o usporiadaní majetkových právnych vzťahov a dohôd o názvoch obcí a sídlach ich orgánov.
21. júl – Vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 644 schválila rozdelenie obce Kežmarok na obce Kežmarok a Ľubica s účinnosťou od 1. septembra 1992.
1. september – Rozdelenie územia mesta Kežmarok na Mesto Kežmarok a Obec Ľubica.
1993
júl – Obecný úrad Ľubica vyzval mestský úrad Kežmarok na vydanie sporných pozemkov.
8. september – Obec Ľubica po dala voči mestu Kežmarok žalobu o vydanie nehnuteľnosti a príslušenstva na úhradu štátneho príspevku na občana, nájomné za nebytové priestory a poplatky za predaj alkoholu a tabakových výrobkov za obdobie od 1. septembra 1992 do odovzdania nehnuteľnosti.
1994
10. január – Obec Ľubica podáva voči Mestu Kežmarok žalobu vo veci vydania nehnuteľností a prislúchajú ceho.
15. august – Okresný súd v Poprade rozhodol, že žalované Mesto Kežmarok je povinné vydať žalobcovi obci Ľubica pozemky ležiace na v katastrálnom území obce Ľubica a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
28. október – Mesto Kežmarok podáva odvolanie k rozsudku vydanému 15. augusta.
1995
26. september – Krajský súd v Košiciach rozhodol o odvolaní a to tak, že zamietol rozsudok okresného súdu Poprad v napadnutej časti.
1996
11. marec – Obec Ľubica podáva dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý pre procesné nedostatky vec vrátil na ďalšie konanie.
1999
31. marec – Najvyšší súd zrušil rozsudok Krajského súdu a vec vrátil na ďalšie konanie. Príčinou zrušenia rozsudku boli procesné nedostatky.
2000
6. apríl – Predmet sporu pred Krajským súdom Košice identifikoval ako spor o vlastníctvo parciel aj žalobca v liste. Stotožňuje sa tu s faktom, že katastrálna hranica má byť rovnaká aká bola pri pričlenení v roku 1974, ako aj po odčlenení v roku 1992.
8. jún – Krajský súd v Košiciach rozhodol o odvolaní a poukázal na to, že zmluva o majetkovoprávnom vyrovnaní je obligatórnou súčasťou rozhodnutia o rozdelení obce. Konštatoval, že strany takúto dohodu uzavreli.
23. november – Obec Ľubica požiadalo Ministerstvo financií o vykonanie zmeny územia, z dôvodu vlastníctva nehnuteľností. Ministerstvo financií Slovenskej republiky vec postúpilo Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, ktoré odstúpenú vec vrátilo na katastrálny odbor Okresného úradu v Kežmarku.
2001
23. apríl – Generálna prokuratúra v liste advokátovi upozorňuje na možnosť, že ak obec Ľubica dobrovoľne nepristúpi k uzavretiu zmluvy, môže sa mesto Kežmarok splnenia tejto povinnosti domáhať na súde.
15. máj – Starostovi obce Ľubica bolo oznámené v mene Ministerstva vnútra Slovenskej republiky: „Aby ste však neprišli o zvýšenie počtu obyvateľov z časti ulíc Bardejovská, Kuzmányho, Lanškrounská, Levočská a Petržalská, ležiacich na katastrálnom území obce Ľubica, odporúčame požiadať Štatistický úrad Slovenskej republiky, aby v tejto časti sídliska vytvoril samostatné sčítacie obvody.“
27. júl – Uskutočnilo sa rokovanie medzi mestom Kežmarok a obcou Ľubica, ktoré viedol JUDr. Bečica, zástupca Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. V tomto mesiaci taktiež vznikol petičný výbor, ktorý v zmysle zákona o petičnom práve zorganizoval petičnú akciu. Jej predmetom bolo vyjadrenie vôle občanov sídliska Juh ostať obyvateľmi mesta Kežmarok.
2002
Vznikli nové petičné výbory obyvateľov sídliska Juh a obyvateľov mesta Kežmarok. V petíciách opätovne obyvatelia sídliska vyjadrili vôľu ostať obyvateľmi mesta Kežmarok a obyvatelia mesta Kežmarok v druhej petícii podporili spoluobčanov zo sídliska Juh v ich snahe.
21. január – Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov, uskutočneného Okresným úradom v roku 2001 ukázali, že v Kežmarku žilo 17 383 obyvateľov a v Ľubici 3 677 trvale žijúcich obyvateľov. Obyvatelia doteraz sporného územia v počte 4 437 osôb bolo pripočítaných k mestu Kežmarok. Podľa Štatistického úradu však títo obyvatelia boli pripočítaní k obci Ľubica a tak mala 8 114 trvale žijúcich obyvateľov a Kežmarok 12 946 obyvateľov. Primátor mesta Kežmarok upozornil Štatistický úrad Slovenskej republiky na uvedenú skutočnosť a aby boli rešpektované výsledky referenda vykonaného na spornom území.
6. február – Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zmenilo svoju interpeláciu a adresovalo ju Štatistickému úradu Slovenskej republiky.
12. február – Ministerstvo vnútra podalo stanovisko k podaniu primátora mesta Kežmarok. V liste sa uvádza: „Pokiaľ ide o dohodu o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov medzi mestom Kežmarok a obcou Ľubica z 22. januára 1992, táto dohoda nepatrila medzi základné podmienky prijatia uznesenia vlády.“
10. júl – Mesto Kežmarok podalo sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorá bola odmietnutá.
3. september – Obecné zastupiteľstvo obce Ľubica podalo sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorá bola odmietnutá a konanie o sťažnosti zastavené.
2004
7. september – Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon č. 535/2004 Zbierky zákonov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zbierky zákonov o obecnom
zriadení v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť dňom 28. októbra 2004.
30. október – Nadobudol účinnosť zákon Národnej rady Slovenskej republiky 535/404 Zbierky zákonov, ktorým bol novelizovaný zákon 369/1990 Zbierky zákonov.
2005
15. apríl – Generálna prokuratúra Slovenskej republiky podala návrh na začatie konania. Podľa vyjadrenia prokuratúry Ústava Slovenskej republiky definuje ústavnú záruku nielen pre slobodu pohybu, ale aj slobodu pobytu. Sloboda pobytu preto v sebe zahŕňa i právo vybrať si miesto a dobu trvania trvalého pobytu.
31. máj – Vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 429 schválila zmenu územia obcí Kežmarok a Ľubica s účinnosťou od 1. januára 2006.
28. jún – Obec Ľubica sa žalobou domáhala preskúmania a následného zrušenia uznesenia Vlády Slovenskej republiky číslo 429 z 31. mája 2005.
22. september – Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím uznesením rozhodol o odložení vykonateľnosti uznesenia vlády číslo 429 z 31. mája 2005 do právoplatnosti rozhodnutia o žalobe.
31. december – Predsedníčka Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky do tohto dátumu vykonala opatrenia vyplývajúce z rozsudku vyneseného 31. mája.
2008
30. apríl – Ústavný súd rozhodol, že odseky zákona 535/2004 Zbierky zákonov sú neplatné a protiústavné, pretože Vláda Slovenskej republiky nemôže mať kompetenciu, že v jednom prípade zmení katastrálne hranice obcí, keďže na to sú kompetentné iné orgány.
19. december – Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím uznesením v právnej veci žalobcu obce Ľubica proti žalovanej Vláda Slovenskej republiky o preskúmanie a následné zrušenie uznesenia vlády číslo 429/2005 rozhodol o zastavení konania.
2009
28. január – Nadobúda právoplatnosť uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, prijaté ho dňa 19. decembra 2008 vo veci súdneho sporu.
2016
22. september – Obec Ľubica vydáva Všeobecne záväzné nariadenie, ktorým sa určujú názvy na Sídlisku Juh tak, ako tomu bolo v meste Kežmarok: Bardejovská, Karola Kuzmányho, Lanškrounská, Levočská, Petržalská. Ulica Bardejovská začína v križovatke s ulicou Lanškrounskou a je ohraničená katastrálnou hranicou medzi katastrálnym územím mesta Kežmarok a katastrálnym územím obce Ľubica. Ulica Karola Kuzmányho začína katastrálnou hranicou medzi katastrálnym územím mesta Kežmarok a katastrálnym územím obce Ľubica. Ulica Lanškrounská začína katastrálnou hranicou medzi katastrálnym územím mesta Kežmarok a katastrálnym územím obce Ľubica medzi bytovými domami. Ulica Levočská začína v križovatke s Ulicou Lanškrounskou medzi trafostanicou. Ulica Petržalská začína katastrálnou hranicou medzi katastrálnym územím mesta Kežmarok a katastrálnym územím obce Ľubica, medzi bytovými domami.
2018
25. máj – Okresný úrad Kežmarok, katastrálny odbor vykonal zámenu pozemkov na katastri, čím sa naplnila litera Dohody o usporiadaní majetkoprávnych vzťahov z 22. januára 1992. Okresný úrad Kežmarok, katastrálny odbor vykonal zmenu katastrálnej hranice Kežmarok – Ľubica na základe uznesenia vlády číslo 429 z 31. mája 2005.
28. máj – Obec Ľubica požiadala Generálnu prokuratúru o prešetrenie zákonnosti konania a postupu okresného úradu a zároveň podala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa.
9. apríl – Viac než stovka obyvateľov prevažne sporného územia sídliska Juh v Kežmarku prišla na stretnutie s vedením mesta a jasne vyjadrila svoju vôľu i naďalej byť obyvateľmi Kežmarku. „Ako môže niekto rozhodnúť na základe niekoľkých ľudí, ak tým ovplyvní životy ďalších tisícok občanov? O súdnom pojednávaní sa dozvieme desať dní vopred. Bude to trvať jeden deň, počas ktorého už budeme vedieť aj výsledok. A práve v ten deň potrebujeme, aby tam Kežmarčania prišli a opýtali sa kompetentných, prečo im bolo vzaté ich právo. Ako môžu rozhodnúť o ich osude bez nich? Prečo neboli oslovení všetci? Je potrebné hovoriť pravdu a fakty,“ povedal primátor mesta Ján Ferenčák.
2019
13. február – Mestu Kežmarok bolo doručené uznesenie Krajského súdu v Prešove, ktorým priznáva správnej žalobe odkladný účinok a odkladá vykonateľnosť opatrení, ktorými boli vykonané zápisy do katastra nehnuteľností z dôvodu zmeny hranice katastrálneho územia obce Ľubica a mesta Kežmarok.
27. máj – Vyšlo Uznesenie Krajského súdu v Prešove v právnej veci žalobcu, obce Ľubica voči žalovanému Okresnému úradu Kežmarok, katastrálnemu odboru o preskúmaní zákonnosti opatreniaa postupu žalovaného zo dňa 7. júna 2018, ktorým vyzývalo pribratých účastníkov, aby v lehote 15 dní od doručenia písomnosti oznámili správnemu súdu spoločného zástupcu.
2020
30. júl – Žaloba na Krajský súd, kde na strane žalobcu bola obec Ľubica a na žalovanej strane Okresný úrad Kežmarok, katastrálny odbor a ďalším účastníkom mesto Kežmarok. V závere žaloby sa dočítame, že námietky žalovaného ako aj Mesta Kežmarok majú za cieľ zneprehľadniť podstatu žaloby. Jej podstatou podľa žalujúcej obce je len preskúmanie záznamu Z-932/18, ktorý bol podľa nich vykonaný na návrh Mesta Kežmarok.
2021
3. jún – Súdny spor bez účasti mesta Kežmarok a obyvateľov dotknutej oblasti.
23. september – Právnemu zástupcovi mesta Kežmarok bol doručený Rozsudok Krajského súdu v Prešove, ktorým tento súd dňa 3. júna 2021 rozhodol v územnom spore Ľubice a Kežmarku. Rozsudkom bol zrušený zápis zmeny hranice katastrálneho územia Ľubica a katastrálneho územia Kežmarok v katastri nehnuteľností, ktorý vykonal Okresný úrad Kežmarok, katastrálny odbor, dňa 25. mája 2018.
13. október – Mesto Kežmarok sa postavilo za svojich občanov, podalo kasačnú sťažnosť. Sporným územím medzi Kežmarkom a Ľubicou je územie s rozlohou približne 12 ha, na ktorej v súčasnosti leží časť sídliska Juh, kde žije vyše 4000 obyvateľov. Sídlisko vzniklo v období, keď Ľubica bola súčasťou mesta Kežmarok. Katastrálna hranica v niektorých prípadoch prechádza priamo cez jednotlivé byty. Samotní obyvatelia tohto územia sa niekoľkokrát vyjadrili, či už prostredníctvom referenda v roku 1991 alebo petícií, že chcú zostať bývať v Kežmarku. V apríli 2019 podpísalo v poradí tretiu petíciu za zachovanie časti sídliska Juh viac ako 70 percent obyvateľov sporného územia.