Aktuality

Odvážny výlet dvoch gymnazistov skončil tragicky

20

Vysoké Tatry oddávna navštevovali študenti kežmarského lýcea so svojimi profesormi. Po vzniku Československa v roku 1918 sa v nich pravidelne konali horolezecké výstupy či lyžiarske preteky. Za mnohými z nich stál profesor Alfréd Grosz.
Stávalo sa, že mladí študenti sa vydali do hôr bez profesorského dozoru. K niečomu takému došlo i v stredu 28. septembra 1938. Prečo študenti nesedeli v škole? Po vyhlásení mobilizácie priestory školy zabrala armáda a vyučovanie sa prerušilo. Nerozvážny počin mal tragické následky.

Dvojica mladých študentov
Študenti Alexander Krekšín, ktorý sa narodil 2. septembra 1920 na Jalte v Sovietskom zväze a Tibor Pap, narodený 1. novembra 1921 na Podkarpatskej Rusi v Mukačeve, časti, ktorá ešte vtedy patrila pod Československo, nastúpili spolu do druhého ročníka kežmarského gymnázia v septembri 1933. Alexander bol syn inžiniera, emigranta z prvej svetovej vojny, ktorý sa usadil v Piešťanoch.
Ako siedmaci začiatkom jesene 1938 podnikli horskú túru. Štartovali v Tatranskej Lomnici a cez Skalnaté pleso stúpali vyššie. Pôvodne chceli odfotiť iba jednoduché šplhavé výstupy s lanom. Nádherné počasie ich napokon zlákalo ku výstupu na Kežmarský štít. Neskorá zmena plánu zapríčinila, že vrchol dosiahli v pokročilej fáze dňa – okolo pol tretej poobede. Zdržali sa tam asi hodinu. Odtiaľ plánovali zísť do sedla Huncovského štítu a späť na Skalnaté pleso. Počas zostupu opäť čosi fotili, takže ich čoskoro zastihlo stmievanie sa.
Pap navrhol, aby prenocovali pod holým nebom v niektorom z výklenkov, čo Krekšín odmietol. Zostupovali ďalej a skĺzavali sa striedavo lanom bez vzájomného odborného istenia. Keď zdolali jednu z úžľabín, bolo asi 20:45 a padla značná tma. Inak by zbadali, že o čosi ďalej sa tiahli menej strmé, trávnaté plochy. Tie by ich bezpečnejšie priviedli nadol, k pásmu okruhliakov a tráv.
Smrteľné nešťastie
Pred deviatou večer zliezol Krekšín úžľabinu a čakal na spolužiaka. Pap začal zostup, ale pošmykol sa. Istý čas sa snažil držať, ale nevydržal. Zošuchol sa asi 20 metrov, minul kamaráta a padal nižšie. Prekvapeného Krekšína lano strhlo z jeho pozície a hoci padal iba 7 až 8 metrov, raz, dvakrát sa prevrhol, dopadol hlavou na kameň a ostal ležať na plytčine pod akýmsi kamenným schodom. So zlomeninu spodiny lebečnej bol okamžite mŕtvy. Pap si pri páde vybil štyri zuby, utrpel ťažké škrabance a modriny na tvári i čele, odreniny na rukách aj nohách. Celkovo padal približne 50 metrov a v bezvedomí ostal ležať na trávnatej ploche. Po asi dvoch hodinách sa vplyvom chladu prebudil. Nevedno ako, okolo tretej po polnoci dorazil na Skalnaté pleso, kde sa na chate pokúsil získať pomoc, prístrešie. Tá však bola preplnená, preto ho odmietli. Pomoc dostal až na stanici visutej lanovky, odkiaľ ho odprevadili do Tatranskej Lomnice. Tam dostal prvé lekárske ošetrenie, rovnako sa tam nachádzal prof. A. Grosz, ktorý ho vlakom dopravil do kežmarskej nemocnice.

Čas po nešťastí
Krekšínovo mŕtve telo našli deň po nešťastí. Pozostatky previezli do Kežmarku, kde sa v piatok 30. septembra večer v márnici cintorína konala posledná rozlúčka za účasti riaditeľa gymnázia Dr. Adamusa, profesorov i študentov. Následne bola kvetmi pokrytá rakva zaistená a smútočný zástup šiel na železničnú stanicu. Truhlu naložili do vlaku, aby si ostatky jediného syna odviezol domov zronený otec. Čo sa stalo s Tiborom Papom? Nevieme. Isté je iba to, že po nešťastí siedmy ročník štúdia nedokončil a gymnázium opustil. Vysoké Tatry tentoraz ukázali svoju krutú, odvrátenú tvár.

Vladimír Julián Ševc, foto: Múzeum v Kežmarku