Aktuality
Aktuality
Prechádzka časom kežmarskými uličkami
Pripravili sme si pre vás prehľad zaujímavých miest v našom meste, ktoré kedysi boli svedkami toho, ako sa prepisovala história. Spoločne so Štátnym archívom v Prešove, pracoviskom Archív Poprad, sa v nasledujúcich riadkoch možno dozviete, že miesto okolo ktorého dennodenne prechádzate skrýva tajomný príbeh.
Židovskú synagógu v Kežmarku inšpirovali synagógy z Ružomberku a Miškovca
Stavbou prvej skromnej židovskej synagógy bol poverený vtedajší sudca a predseda židovskej náboženskej obce František Šalamún Wolf Roth. Členovia miestnej náboženskej obce si už vtedy veľmi dobre uvedomovali nevyhnutnosť jej ďalšieho rozšírenia, preto hneď po jej dokončení v roku 1853 prikúpili k synagóge aj susedný pozemok s rozlohou 99 štvorcových siah. Jedna siaha činí 1,896 metra. Základný kameň novej veľkej synagógy bol položený 24. mája 1883, pričom do užívania bola náboženskej obci odovzdaná v nasledujúcom roku. Budova postavená na základe plánov Alexandra Prepeliczaya bola navrhnutá v novorománskom -maurskom slohu podľa vzoru už existujúcich synagóg v Ružomberku a Miškovci. Keďže náklady na jej stavbu dosiahli takmer 13-tisíc zlatých a náboženská obec dokázala v tomto ohľade poskytnúť z vlastných zdrojov iba časť finančných prostriedkov 8-tisíc zlatých, musela byť zvyšná suma zabezpečená prostredníctvom rôznych pôžičiek, zbierok a milodarov. V rámci zbierky si mohli napríklad veriaci vopred zakúpiť miesta na sedenie v hodnote od 40 do 200 zlatých. Pre duchovné a spoločenské účely slúžila kežmarská synagóga do jesene 1941, keď jej interiér padol za obeť vandalom. Po skončení druhej svetovej vojny slúžila ako sklad miestneho jednotného roľníckeho družstva. Budova synagógy bola napokon 22. októbra 1962 zbúraná z dôvodu prekládky hlavnej cesty v smere Poprad – Spišská Belá.
Budova železničnej stanice v Kežmarku patrila medzi tie najkrajšie v Uhorsku
Na sklonku 19. storočia predstavovali železnice dôležitý prvok hospodárskeho a spoločenského rozvoja miest. Po niekoľkých neúspešných pokusoch ako priviesť železnicu do Kežmarku sa napokon miestnemu podnikateľovi Karolovi Kostenszkému a lekárovi Gregorovi Tátraymu podarilo na základe nariadenia Ministerstva dopravy číslo 24552/1887 získať koncesiu na výstavbu a prevádzku parnej železnice. Stavbu 13,2 km dlhej železničnej trate medzi Kežmarkom a Popradom sa napriek náročnosti terénu podarilo zrealizovať iba v priebehu siedmich mesiacov. Náklady na jej výstavbu dosiahli hodnotu približne 770-tisíc zlatých. Otvorená bola oficiálne 18. decembra 1889. Okrem samotnej trate bola v Kežmarku vybudovaná jedna výpravná stanica, štyri sklady tovaru a jedna remíza – vozovňa pre rušne. Spočiatku na trati premávali iba dva páry vlakov denne, pričom cesta medzi Kežmarkom a Popradom trvala asi 41 minút. Po polroku sa počet vlakov zvýšil na päť denne. Počas prvých rokov viedli prevádzku železnice koncesionári vo vlastnej réžii. K 1. júlu 1893 prevzala jej prevádzku spoločnosť Košicko-bohumínskej železnice. Malá prízemná budova stanice prestala postupom času vyhovovať vtedajším štandardom, preto sa v roku 1893 pristúpilo najprv k jej rozšíreniu a v roku 1898 aj nadstaveniu. Asi 500 m od pôvodnej výpravnej budovy bola v roku 1916 postavená nová secesná železničná stanica, ktorá patrila medzi najkrajšie v Uhorsku. Návrh vypracoval budapeštiansky architekt József Pfinn v spolupráci s Istvánom Schöndorferom. Po jej dokončení slúžila stará výpravná budova ako nákladná železničná stanica. Nová staničná budova bola v roku 1981 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.
Budova Bažantu patrí medzi najstaršie budovy v meste, kde nepretržite nakúpite potraviny
Potravné družstvá predstavovali početne najsilnejšiu družstevnú organizáciu a základný typ v družstevnom obchode. Začali vznikať koncom 19. storočia a existovali do transformácie na spotrebné družstvá v roku 1953. Nákupné ústredie potravných družstiev (NUPOD) vzniklo v roku 1934 s cieľom zásobovať členské potravné družstvá spotrebným tovarom. Vzniklo na výkup domácich produktov od jednotlivcov a následne zásobovanie celej krajiny. Centrála podniku bola v Bratislave, expozitúry v niekoľkých mestách Slovenska, odkiaľ sa tovar distribuoval do obcí. Expozitúra NUPODu sídlila aj v Kežmarku. V roku 1941 požiadala spoločnosť o vydanie stavebného povolenia na prestavbu svojej obchodnej budovy na vtedajšej Ulici Martina Lányiho č. 4 a 6 v Kežmarku a jej prístavbu. Stavebné povolenie vydal Okresný úrad v Kežmarku 7. novembra 1941. Stavbu realizoval Ing. Oskar Zuber, staviteľ z Kežmarku. Prestavba zahŕňala zrušenie deliacich priečok v existujúcej budove a vytvorenie veľkého skladového priestoru na prízemí i poschodí a pristavenie, ďalších skladových priestorov, garáží a hospodárskej budovy. Povolenie užívať rekonštruovanú budovu získala obchodná spoločnosť NUPOD 8. decembra 1941.
Ľuboš Janaček, Martina Šlampová, zdroj: Štátny archív v Prešove, pracovisko Archív Poprad, editácia: Ondrej Miškovič