Aktuality
Aktuality
Pred prvým snehom sme stihli odkryť tajomstvá Kostolného námestia
Posledný októbrový deň bol zároveň aj posledným dňom archeologického výskumu, ktorý realizovalo Múzeum v Kežmarku od apríla tohto roka.
Je nepísaným pravidlom archeológie, že najlepšie veci prichádzajú až v druhej polovici, resp. na konci prác. Tak to bolo aj v tomto prípade. Výsledkom sú stovky fragmentov keramiky, rôzne drobné predmety, medzi nimi aj kolekcia mincí či ľudské kostrové ostatky. Ich odborné vyhodnotenie zaberie niekoľko mesiacov, kým bude možné predložiť konkrétne výsledky, analýzy, interpretácie. Predstaviť by sme ich chceli počas Nocí múzeí na jar v roku 2026.
Od plánov až k realite
Archeologický výskum prebiehal počas zemných prác formou sledovania výkopových prác. Tento spôsob realizácie výskumu je, najmä v historických centrách miest, náročný na plánovanie. Na základe doterajších poznatkov môžete predvídať, čo by sa na sledovanom území mohlo nachádzať, ale aký bude rozsah a význam nálezu sa nedá dopredu odhadnúť.Počas výkopových prác boli odstraňované súčasné povrchy ciest, chodníkov a niektorých zelených plôch do hĺbky 45 cm. V tejto úrovni sa nachádzali prevažne násypy z mladými novovekými nálezmi. Terén bol výrazne narušený už v 19. a 20. storočí. Menšie sondy ma okrajoch plôch priniesli svedectvo o existencii minimálne troch úrovní dlažby od 18. po 20. storočie a vrstiev so stredovekými nálezmi pod nimi.
Kostolné námestie bolo v minulosti viac zastavané
Výskum nadobudol nový rozmer vďaka objavom v blízkosti ohradeného areálu Baziliky sv. Kríža. Išlo o chodník smerujúci k renesančnej zvonici, priestor pred vstupom do areálu baziliky pri dnešnom pastoračnom centreKarlovka a priestor na parkovisku pred farskou budovou. Neskôr pribudli nálezy v chodníku pri na dome Novej ulici 2.Predbežne môžeme konštatovať, že priestor Kostolného námestia bol v minulosti viac zastavaný ako dnes. Od stredoveku bol intenzívne využívaný prístup do ohradeného areálu kostola v smere od uličky spájajúcej Kostolné námestie s Hlavným námestím, medzi domami 33 a 35 na Hlavnom námestí. Táto ulička, dodnes oficiálne bez mena, má stredoveký pôvod. V 14. a v 15. storočí došlo k významným prestavbám kostola, kostol predĺžili smerom na východ a týmto smerom sa aj postupne posúvala hranica kostolného areálu, na čo poukazujú aj výsledky výskumu. Okrem toho v rámci kostolného areálu v 15. storočí jestvovali špitál, kaplnka, škola, fara. Pre zabezpečenie ich chodu bolo potrebné hospodárske zázemie, stopy ktorého sa objavili v trase chodníka smerujúceho k renesančnej zvonici.
Múry, ktoré tu stoja od stredoveku
Boli tu zvyšky kamenných múrov z rôznych období. Ich datovanie vyžaduje podrobnejší archívny výskum. Z archeologického hľadiska je to sťažené tým, že úpravy chodníka v 20. storočí viedli k odstráneniu novovekých vrstiev, počas výskumu sme sa pohybovali v úrovni základov murív, ktoré boli založené vo vrstve obsahujúcej materiál z 2. polovice 15. storočia. Väčšinu z nich však nemožno datovať do stredoveku.
Pec sa stala najzaujímavejším nálezom
Najzaujímavejším je nález zahĺbenej pece v tvare písmena T. Obvykle sa tieto pece spájajú so spracovaním potravín, ako je sušenie, údenie, resp. výrobou sladu na varenie piva. Takýchto nálezov zatiaľ na Slovensku nie je známych veľa – publikované boli len nálezy z benediktínskeho kláštora v Košiciach-Krásnej a ďalší je z okolia Prešova. Zaujímavosťou je aj objav jednoduchého osária, v ktorom boli zhromaždené ľudské kosti vybrané z hrobov narušených pravdepodobne pri budovaní renesančnej zvonice. Aj vo vrstve so stredovekými nálezmi sa našli ľudské ostatky – aj sánky zafarbené na zeleno medenkou – stopy po vkladaní mince (tzv. obolus mŕtvych) do úst zomrelých v stredoveku. Našli sa aj dve takéto mince panovníka Žigmunda Luxemburského z 15. storočia.
Pri fare sa našli zasypané chodby
Najvýznamnejší objekt sa podarilo preskúmať v priestore parkoviska pred farskou budovou. Pod zvyškami relatívne mladého múra farskej záhrady sa ako zázrakom zachovala časť podzemného priestoru s vymurovanými stenami, v zásype ktorej sa nachádzali iba nálezy z 2. polovice 13. prípadne 1. tretiny 14. storočia. V Kežmarku by to bola, okrem nálezov na nádvorí hradu a Kostola sv. Michala nad železničnou stanicou, prvá väčšia podzemná pamiatka z obdobia formovania sa stredovekého mesta preskúmaná priamo v jeho centre.
Minca z protihabsburského povstania
Ďalšou zaujímavosťou je pivničný priestor, pravdepodobne zo 17. – 18. storočia, s drevenou konštrukciou ukotvenou do kamenných základov domu na Novej ulici 2 pozdĺž jeho južnej strany. V zásype nad ním sa našla minca z roku 1706 – polturák Františka II. Rákocziho (1676 – 1735). Je to už druhá minca používaná v tábore protihabsburských povstalcov nájdená v okolí požiarnej zbrojnice. Z výskumu na jej protiľahlej strane, smerom k Starému trhu sa našiel tzv. libertáš v blízkosti pozostatkov kováčskej dielne z rovnakého obdobia.
Výskum sa dial na verejnom priestore
Výskum sa konal na verejnom priestore. Týmto chceme poďakovať všetkým okoloidúcim, ktorí prejavili záujem a podporu. Ak sme nie vždy odpovedali vyčerpávajúco, bolo skôr kvôli časovej tiesni, keďže výskum prebiehal za plnej realizácie prác v snahe nezdržiavať výkon staviteľa. Archeologický výskum, logicky, nie je vždy z tohto pohľadu chápaný pozitívne. Prístup druhej strany môžeme len oceniť.Väčšie pochopenie aj prajnosť sme pocítili po zverejnení videí pána primátora Kežmarku, ktoré, zdá sa, priniesli viac záujmu zo strany verejnosti. Chvalabohu, viac pozitívneho ako negatívneho. Opäť treba zdôrazniť, že išlo o záchranný výskum vychádzajúci zo sledovania výkopových prác. Tvorba rozpočtu výskumných prác je v takomto prípade zložitá. Zo zákona hradí náklady na výskum investor (v našom prípade táto povinnosť vyplýva napr. aj keď je investorom náš zriaďovateľ – čo je Prešovský samosprávny kraj). Možnosti múzea zamestnať na niekoľko mesiacov tím ľudí na realizáciu výskumu sú obmedzené aj z hľadiska platnej organizačnej štruktúry. Rovnako nie je vždy má investor alebo staviteľ k dispozícii aspoň voľných kopáčov. A tak ste mohli v úlohe terénnych pracovníkov – diggerov – vidieť aj zamestnancov múzea z rôznych pozícií, ale aj študenta archeológie. Spoluprácu s mestom je potrebné oceniť a dúfame, že bude v pozitívnom duchu prebiehať až do definitívneho ukončenia výskumu odovzdaním výskumnej dokumentácie.
Marta Kučerová, editácia: Ondrej Miškovič, foto: archív Múzea v Kežmarku
