Aktuality

Krvavé dejiny nám predstavia neznáme postavy histórie

01f6d453-39ab-4366-8d6c-803e84fbe23b

Od prvých hraných Krvavých dejín ubehlo 22 rokov. Ťažké témy, historické zaujímavosti, ale aj dávka humoru jazykom dnešnej doby. V roku 2025 na nás čaká predstavenie známych i neznámych pánov Kežmarského hradu. Viac nám už v rozhovore prezradil Marcel Hanáček, autor scenára, režisér predstavenia.

Čo ste si pre nás pripravili na tohtoročných Krvavých dejinách?

Krvavé dejiny od ich vzniku v roku 2003 koncipujeme tak, aby boli vždy o histórii Kežmarku a Kežmarského hradu. Pripravili sme opäť divadelný sitkom plný postáv, ktoré žili v Kežmarku, na hrade a v jeho okolí. O čom to bude? No o nich, o tom, ako žili, o ich úspechoch aj chybách. Lebo aj veľké mená z dejín robili chyby – boli to ľudia ako my. Tento rok sme predsa však zvolili ešte jeden neobvyklý prístup: najznámejšie rody, ktoré sa spájajú s dejinami hradu chceme predstaviť cez tých, ktorí tu žili s nimi. Sú to často drobné, nevýznamné postavičky, ktoré sa však spomínajú v nejakých archívnych záznamoch. Takže aj keď bude mať divák pocit, že sa díva na niečo vymyslené, môžem povedať, že takmer všetko čerpáme z nejakých záznamov a tie absurdné postavičky, ktoré sa miestami objavia, naozaj žili.

Ako ste nazvali tohtoročné Krvavé dejiny? Čo bude ich ústrednou témou?

Minulý rok sme mali veľmi pozitívne odozvy na to, že to bola komédia s pesničkami, že sa diváci zabavili a pokračujeme aj tento rok. Minulý rok to bolo LÝCEUM o živote študentov kežmarského lýcea, tento rok to bude MÚZEUM o živote obyvateľov hradu. Minulý rok sa z plagátu díval Hviezdoslav, tento rok tam máme Imricha Thökölyho na koni.

Na čo sa môžu návštevníci vášho predstavenia najviac tešiť?

Hneď na úvod sa priznám, že nechcem hovoriť o detailoch. V predstavení je veľa prekvapení, ktoré treba vidieť naživo. Takže nepoviem Vám, o čom presne to bude, ani ako to bude vyzerať. A teraz k Vašej otázke – na čo sa môžu návštevníci najviac tešiť? Neviem, na čo najviac, ale môžu sa napríklad pobaviť – predstavenie hráme ako divadelný sitkom plný absurdných situácií a to môže byť smiešne, pričom sa snažíme, aby to nebolo hlúpe. Môžu sa tešiť na to, že sa tam bude veľa, a hádam aj dobre, spievať. Určite sa aj niečo dozvedia a verím, že aj veľa toho, čo doteraz nevedeli. Tešiť sa môžu na tajomné historky o duchoch – duchov bude plný hrad. A pripravujeme, samozrejme, aj nové vizuálne efekty, ktoré sme ešte v predstaveniach nemali. Nechcem diktovať, v akom poradí sa má divák tešiť, ale snažili sme sa to namixovať tak, aby sa aj niečo dozvedeli, aby si uvedomili, že všetko je súčasť dejín ich mesta, že tí ľudia tu žili. Namiešali sme to tak, aby to bolo zábavné, tajomné, obsažné… nuž a divák nech si vyberie podľa vlastných preferencií.

Kto bude hlavnou postavou Krvavých dejín?

Predstavenie MÚZEUM nemá hlavnú postavu. Bude tam množstvo postáv z rôznych historických období. Budú tam Zápoľskí, Laski, Thökölyovci. Povedal by som – možno troška pateticky – že hlavnou postavou bude tento rok kežmarský hrad a naša história.

Kde ste hľadali inšpiráciu pri písaní textov na divadelné predstavenie?

Prvou inšpiráciou je vždy Kežmarok, druhou náš divák. Dejiny Kežmarku a hradu nám dávajú inšpiráciu k obsahu, reakcie divákov nám zasa pomáhajú odhadnúť formu predstavenia. Minulý rok sa nám zdalo, že sa diváci bavili a že privítali ľahké spracovanie histórie. Skúsime to aj tento rok. My sa na skúškach bavíme a tajne (ale veľmi!) Dúfame, že sa bude baviť aj divák. Nechceme poúčať, nechceme kritizovať, nechceme nikomu nič vnucovať. Chceme sa spoločne zamýšľať nad históriou – ako to bolo a prečo to bolo práve takto… ako by to vyzeralo, keby tí ľudia robili niečo inak.

Kde ste hľadali podklady pri písaní textov?

 

Múzeum v Kežmarku má kvalitných odborníkov, ktorí sa venujú výskumu, spracovaniu a prezentácii histórie. Okrem odborného spracovania jednotlivých expozícií, výstav a odborných podujatí majú aj bohatú publikačnú činnosť. A teda máme z čoho čerpať. Veľa informácií si môžu aj naši diváci nájsť na webe Múzea v Kežmarku. Ďalšie sa dozvedia z jeho expozícií mimo Krvavých dejín – my hráme v múzeu, ktoré môžete kedykoľvek navštíviť! Mojou neodmysliteľnou konzultantkou – „priateľom na telefón“ – je Nora Baráthová: s múdrosťou historičky a s ľahkosťou spisovateľky mi vždy poradí, keď špekulujem, ako čo napísať. Lebo my – na rozdiel od odborných pracovníkov múzea – nerobíme inscenáciu dejín, my robíme divadlo, kde okrem faktov potrebujete aj zápletky, nečakané zvraty a prekvapenia. Isteže, niečo si aj troška vymyslíme, ale vždy to musí byť pravdepodobné, že „tak to mohlo byť“.

Kto sa podieľal na prípravách podujatia?

Je to veľké podujatie – diváci ho poznajú a majú už nejaké očakávania. My ich nechceme sklamať, preto sa snažíme vždy o niečo nové. Tento rok sa bude veľa spievať – texty piesní napísal Róbert Mankovecký, záverečnú skladbu nám otextovala herečka Bibiana Ondrejková, autorskú hudbu skomponoval Peter Vlčko. Pri celom koncepte som úzko spolupracoval so Silvestrom Čorbom, ktorý je zároveň autorom všetkých vizuálnych efektov, ktoré uvidíte. V predstavení účinkuje 49 ľudí a celý tento kolos producentsky zastrešuje Katarína Bartková. Na podujatí spolupracujú aj zamestnanci Múzea v Kežmarku.

Kedy začnú rezervácie a predpredaj vstupeniek na podujatie?

Informácie o vstupenkách získate v pokladnici Múzea v Kežmarku, tzn. na hrade. Chcem pripomenúť nevšedný systém organizácie našich predstavení: Do hradu sa vstupuje každých 20 minút v skupinách po 50 divákov a teda počet miest v skupine je limitovaný. Vstupenky sa kupujú vopred a na presný čas a keď príde divák mimo určeného času, na predstavenie sa pravdepodobne nedostane, lebo sa tam jednoducho nezmestí. Treba prísť preto načas, ideálne aspoň 10-15 minút pred vstupom. Vstupenky si treba zakúpiť vopred, pred predstavením a počas neho sa vstupenky nepredávajú. Rovnako chcem poprosiť o pochopenie: divákov je počas predstavenia plný hrad. V každom momente je ich tam minimálne 300 a my nevieme ovplyvniť, ako rýchlo sa presúvajú, je teda možné, že čas vstupu sa mierne posunie a diváci budú chvíľu čakať – snažíme sa to minimalizovať, ale nevieme tomu úplne zabrániť. A na záver veľmi prozaická poznámka – počas predstavenia nie je možnosť ísť na toaletu – toto treba absolvovať pred predstavením. Viem, próza, ale stretávame sa s tým každoročne.

Prečo by na Krvavé dejiny tento rok mali diváci prísť, nejaké odporúčanie autora?

Hmm… V odporúčaniach môžem byť neobjektívny. Ale minimálne preto, lebo je to z dejín mesta. Je to autorské predstavenie, ktoré neuvidia nikde inde. Preto, aby sa niečo dozvedeli, aby sa zabavili a aj preto, lebo ich potrebujeme – pre nich to robíme. Robíme to neprofesionálne, ale s veľkým nadšením. To je energia, ktorú sa oplatí zdieľať. My tých divákov v tých scénach chceme – aby sme im vo veľmi blízkom kontakte vo večernom hrade odovzdali niečo z toho, čo sme sa dozvedeli, čo nás zaujalo, prekvapilo a o čom by mali vedieť aj oni. Toto je veľmi špecifické hranie – diváka máte na dotyk ruky. Nie je to o predvádzaní sa na javisku, ale o chémii a blízkej komunikácii, ktorá nás baví už 22 rokov.

Ondrej Miškovič, foto: archív exTeatro