Aktuality
Aktuality
Od lavičky pred bytovkou až po svetovú olympiádu
Šachovnica nie je len o čiernobielych poliach, je to kronika osudov. Príbeh kežmarského šachu sa nezačal v nablýskaných klubovniach, ale na obyčajnej lavičke pred domom a v batožine vojaka, ktorý sa vracal z frontu.
Vojnová korisť: Mandolína a šach
Všetko sa to začalo nenápadne, v detstve jedného chlapca – Eduarda Hagaru. Zakladateľ organizovaného šachu v Kežmarku spomína na svoje prvé kroky pri kráľovskej hre, ktorú ho naučil jeho otca brat. Ten si z bojov v Rusku, kde slúžil v zostave Slovenskej armády počas druhej svetovej vojny, priniesol dve veci: mandolínu a šachovú súpravu. Prvé partie sa odohrávali v domácom prostredí, no šach čoskoro expandoval do verejného priestoru. „Hrali sme na takej obyčajnej lavičke pred bytovými domami. Sused bol veľmi dobrý šachista a ľudia nás tam s obdivom sledovali. Dokonca sme vtedy mali aj svoje fanúšičky,“ spomína s úsmevom na časy Hagara, keď šach v uliciach vzbudzoval prirodzený rešpekt.
Rok 1970: Zrod organizovaného šachu
Zlom nastal v roku 1970, keď mladý učiteľ prišiel na kežmarské gymnázium. Práve tu sa začala písať oficiálna história klubu. Prvý organizovaný šach v meste vznikol pod hlavičkou TJ Slávia Gymnázium Kežmarok. Zaujímavosťou je, že šachisti vtedy zdieľali jednu telovýchovnú jednotu spoločne s lyžiarmi a turistami. Ešte predtým však kežmarská elita musela hľadať útočisko v okolitých mestách. Pod hlavičkou Slovan Smokovec vytvorili silné podtatranské družstvo zložené z hráčov z Kežmarku, Popradu, Svitu a Vysokých Tatier. Tento „dream team“ okamžite naskočil do druhej ligy a vybojoval si postup do najvyššej celoštátnej súťaže.
Kežmarské talenty, ktoré dobyli svet
Mládežnícky šach v meste pod vedením nadšencov z gymnázia a Hradnej školy rýchlo priniesol ovocie. Medzi najvýraznejšie osobnosti patrila dcéra kolegu Alexandra Polana, ktorá sa v roku 1972 stala prvou slovenskou majsterkou Československa a krajinu reprezentovala na šachovej olympiáde v ďalekej Kolumbii. Kežmarok však nevychoval len hráčov, ale aj vedcov a umelcov šachovej
kompozície:
• Janko Neki: Niekdajší talent, dnes uznávaný profesor fyziky na Kráľovskej univerzite v Anglicku.
• Ivan Kiš a Janko Dučák: Pod vedením pána Taravu sa vypracovali na reprezentantov v kompozičnom šachu (vytváranie šachových problémov a úloh).
• Marienka Prokopovičová‑Lejnárová: Výborná šachistka, ktorá neskôrnašla uplatnenie ako šéfredaktorka novín.
Súboje s legendami
Pamätník kežmarského šachu si zaspomínal aj na svoje osobné súboje na štvrtých šachovniciach, kde čelil menám, ktoré dnes svietia v šachových encyklopédiách. Stál proti Ľubomírovi Ftáčnikovi v čase, keď mal budúci veľmajster len 16 rokov, a nezľakol sa ani partie s prvým slovenským veľmajstrom Jánom Plachetkom. Dnes sú tieto príbehy zachytené v publikácii 500 rokov kežmarského športu a na klubových webových stránkach. Sú dôkazom toho, že z Kežmarku viedla cesta k šachovej elite pre každého, kto mal trpezlivosť a vášeň pre hru, ktorú kedysi jeden vojak priniesol v ruksaku z frontu.
Ondrej Miškovič, foto: Archív Eduarda Hagaru
