Aktuality

Príhovory duchovných k veľkonočným sviatkom

Drahí Kežmarčania

Pokoj vám.

Týmito slovami pozdravil zmŕtvychvstalý Ježiš svojich apoštolov. Rovnaký pozdrav použil aj pápež Lev XIV. po svojom zvolení, keď si želal, aby Kristov pokoj prenikol do každého srdca, rodiny a národa. Týmto pozdravom sa obraciame aj na všetkých obyvateľov Kežmarku – pokoj vám.

Pokoj je veľký dar. Sväté písmo hovorí, že tí, ktorí ho prinášajú, sa volajú dokonca Božími synmi (porov. Mt 5,9). Preto je dobré pýtať sa: koľko pokoja, či nepokoja je v mojom srdci, v našich rodinách, vo vzťahoch, v našom meste, národe i na celom svete? (Nemôžeme obísť ani nepokoj medzi Kežmarkom a Ľubicou, ktorý trápi mnohých.)

Každý z nás môže prispieť k pokoju tam, kde žije. S Božou pomocou máme prinášať dobro a zmiernenie tam, kde je nepokoj. Tí, ktorí pokoj budujú, sú synmi pokoja. Tí, ktorí ho narúšajú, tak prinášajú zlo — a za nich sa potrebujeme modliť, aby sa obrátili a dovolili Kristovi uzdraviť ich srdcia.

Pozývame vás preto modliť sa za pokoj. Každý pondelok po večernej svätej omši o 18:00 v Bazilike je adorácia, v ktorej prosíme Boha o tento dar. Bez Neho skutočný pokoj nedosiahneme. Ľudské úsilie bez Boha nestačí.

Iba Kristus môže vniesť do našich životov pravý pokoj. A tento pokoj vám všetkým vyprosujeme.

Kňazi rímskokatolíckej farnosti Kežmarok

Drahí Kežmarčania, milí priatelia.

Blížime sa k vrcholu a stredobodu života každého kresťana – k Pasche Ježiša Krista. K dňom, počas ktorých budeme sláviť  jeho umučenie, smrť a predovšetkým zmŕtvychvstanie. Nedávno som čítal rozhovor s horolezcom, ktorý zvládol niekoľko tzv. osemtisícoviek vo svete. Pýtali sa ho, kde čerpá silu. Odpovedal jednoducho, že dosiahnutie jednej hory – jedného vrcholu sa preňho stáva motiváciou k zdolaniu ďalšieho. V kresťanskom živote je takouto hnacou silou vzkriesenie Ježiša Krista – jeho i naša osobná Pascha. Teda prechod zo smrti k životu. V našom prípade nielen z tej fyzickej smrti, ktorá každého z nás skôr či neskôr čaká, ale tej smrti, v ktorej sa môžeme nachádzať každý deň. A práve prechod – znovuzrodenie v Bohu je každodennou výzvou pre kresťana. Apoštol Ján vo svojom liste píše: „láska je z Boha a každý, kto miluje, narodil sa z Boha a pozná Boha“ (1 Jn 4, 7).

Nielen vo svete, ale i v našom meste, možno i v rodinách žijeme dobu, ktorú by sme mohli definovať mnohými spôsobmi. Dovolím si však jednu definíciu – vzťahy bez skutočnej lásky. Nielen naše rodinné, priateľské, ale i vzťahy medzi samosprávami, na pracoviskách, vo vedúcich pozíciách v našom štáte i v meste – všade tam, v srdciach ľudí absentuje skutočná láska. Akú lásku teda máme žiť? Hovorí nám o nej sám Kristus pri Poslednej večeri po tom, čo umyl nohy svojím učeníkom: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás“ (Jn 13, 34). Kristova láska sa nám naplno ukázala v jeho Pasche. Láska ide teda cez kríž, cez obetu, cez zapieranie svojho ega. Skutočná láska nehľadá svoju slávu, svoj prospech, potešenie seba samého, ale vždy hľadá dobro toho druhého bez ohľadu na to, kto to je, aké má vierovyznanie, aký má spoločenský status alebo „akej farby nosí tričko“. Kresťan je stelesnením tejto lásky, ktorá sa meria skutkami, nie slovami alebo nejakým pozlátkom uhladenosti a slušnosti vo svete sociálnych sietí. Lásku je vidieť v každodennom zomieraní pre druhého. Ona vytláča aroganciu, egocentrizmus, nenávisť i neodpustenie z našich sŕdc. A to je skutočným ovocím vzkriesenia Ježiša Krista. Toto je Cirkev prvých storočí, na ktorú mnohí poukazovali slovami: „hľa ako sa milujú.“

Prajem všetkým nám, nech v nás Pascha Ježiša Krista znovuzrodí skutočnú lásku v rozmere, o ktorom v našom obrade spievame v paschálne ráno: „Je vzkriesenia deň! Všetci radostne jasajme, druh druha objímajme * bratmi sa nazývajme. Pre vzkriesenie odpusťme nepriateľom, a takto zaspievajme: Kristus slávne vstal z mŕtvych. Smrťou smrť premohol * a tým, čo sú v hroboch, život daroval.“

Dominik Petrík, Správca Gréckokatolíckej farnosti Kežmarok

Milí spoluobčania, bratia a sestry!

Veľkonočné ráno k nám prichádza so zvláštnou zvesťou: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Niet ho tu, bol vzkriesený (L 24,5.6).“ Tieto slová počujú ženy, ktoré prichádzajú v nedeľné ráno k Ježišovmu hrobu, aby dokončili to, čo nestihli urobiť piatok popoludní, keďže sa začínal šabat.

V týchto slovách je ukryté nádherné posolstvo, ktoré nás napĺňa radosťou. Kristus je vzkriesený, smrť je porazená a hriešny človek má opäť prístup k Bohu. Ale čo všetko sa skrýva za týmto posolstvom?

Je to potupný kríž, ktorý si Ježiš niesol na Golgotu. Ten bol v Rímskej ríši nástrojom popravy pre najhorších zločincov, medzi ktorých sa dostal aj Boží Syn, hoci hriechu neučinil, ani ľsti nebolo v Jeho ústach, ako o tom hovorí prorok Izaiáš.

Tento justičný omyl je pre nás nielen obrazom Božej lásky, ale aj obrovským zdrojom lásky. Keďže ženy nachádzajú Ježišov hrob prázdny, smrť sa nestala konečnou bodkou za ľudským životom. To znamená, že kríže na našich hroboch nie sú symbolom potupnej smrti, ale symbolom nádeje, pretože Kristus vstal z mŕtvych, hrob je prázdny a život pokračuje.

K tomuto novému životu sme pozvaní aj my. O aký život ide? Apoštol Pavel v Liste Kolosenským nás vyzýva, aby sme odložili všetok hnev, vášnivosť, rúhanie a obliekli si nového človeka, znášali sa vospolok a navzájom si odpúšťali, ako aj Kristus odpustil nám, a tak sa priodeli láskou, ktorá je zväzkom dokonalosti.

Ak prijmeme túto apoštolovu radu, tak prežijeme nielen veľkonočné sviatky v radosti ale budeme v živote vidieť riešenia do mnohých komplikovaných situácií, v ktorých sme celé roky blúdili, ak sa v nás nezačne uskutočňovať nový život, ktorý nám Kristus ponúka svojím vzkriesením. Spolu s Kristom ukrižujme starého človeka, aby v nás mohol povstať nový život, nový človek.

Prajem vám, aby veľkonočné sviatky sa stali pre vás vstupom do nového života, poznačeného Kristovým víťazstvom – posolstvom Veľkej noci.

Roman Porubän

zborový farár CZ ECAV Kežmarok, senior TAS a zástupca biskupa VD ECAV