Aktuality

Segmenty reality – Kežmarský fotograf István Kiss

István Kiss_prosím urobte výrez jeho tváre

Výstavná sieň Múzea v Kežmarku predstavila začiatkom februára zaujímavú výstavu pod názvom Segmenty reality – Kežmarský fotograf István Kiss.

István Kiss pôsobil v našom meste v 2. polovici 19. storočia a patril k najvýraznejším postavám Spiša. Jeho ateliér sa nachádzal na Ulici Mučeníkov 1, približne na tom mieste, kde je Spojená škola Dr. Daniela Fischera. Výstavu, ktorá predstavila prierez tvorby Istvána Kissa v dobovom kontexte v celej šírke jeho pôsobenia od portrétov, záberov mesta, rôznych spoločenských udalostí až po fotografie zvery a poľovačiek, si môže verejnosť pozrieť ešte do 10. marca 2026.

Od rodinného albumu k výstave

Ako sa vlastne začala úplne prvá vedecko-výskumná cesta za poznaním kežmarského fotografa? Riaditeľka Múzea v Kežmarku Erika Cintulová spracovávala ešte v roku 2000 vedecko-výskumnú prácu o spišských ateliéroch. V Kežmarku ich bolo koncom 19. a začiatkom 20. storočia 5-6. Niektorí fotografi tu mali len prechodné ateliéry. „V tom čase bolo našou úlohou zmapovať fotoateliéry na Spiši. Išlo o  priekopnícku prácu, pretože sa dovtedy nikto nevenoval žiadnym fotoateliérom. Z témy vznikla putovná výstava a na základe tejto výstavy v Kežmarku som natrafila aj na meno István Kiss,“ reagovala E. Cintulová. Za riaditeľkou múzeum v Kežmarku prišla v tom čase aj Eva Kissová, ktorá našla doma modrý fotoalbum s fotkami. Tie neskôr historici identifikovali páve ako dielo Istvána Kissa. Tento album sa rovnako nachádza na výstave vo výstavnej sieni. Vďaka zanietenému a podrobnému spracovaniu života a diela významného kežmarského fotografa Istvána Kissa vznikol aj katalóg, ktorý je výsledkom vedeckovýskumnej úlohy, na ktorej pracoval historik umenia Maroš Semančík. Ten na základe štúdia v štátnych a rodinných archívoch, verejných a súkromných zbierkach doma aj v zahraničí, orálnej histórie (rodinné spomienky), excerpcie dobovej tlače a literatúry, zhromaždil všetok dostupný materiál o živote a diele tohto fotografa.

Vzácne platinotypie

Väčšina záberov ešte nebola verejnosti prezentovaná a mnohé z nich ukazujú zaniknutú architektúru alebo jej detaily, ktoré môžu byť prínosné pre rekonštrukcie pamiatok. „Okrem historického, umelecko-historického výskumu som zapojil do komplexného spracovania aj laboratória Slovenskej národnej galérie, ktoré skúmali technologickú stránku diela Istvána Kissa. Čo bolo prekvapujúce, je fakt, že sa takýto výskum konal v rámci média – fotografie prvýkrát v histórii Slovenska. István Kiss bol v tejto oblasti veľmi inovatívny, používal množstvo rôznych technológii, aby dosiahol vo fotografií, čo najlepší efekt. Okrem bežných technológii ako bol albumínový proces, tak albumínové fotografie tónoval zlatom a používal veľmi vzácnu techniku platinotypie. Múzeum v KK sa môže pochváliť peknou zbierkou platinotypií, 6 z nich je aj na tejto výstave,“ uviedol Maroš Semančík. Ako ďalej historik umenia povedal, okrem týchto technológií používal Kiss pri spracovaní fotografií aj ďalšie vzácne kovy ako napríklad paládium. „Technologická a technická stránka jeho fotografií je na veľmi vysokej úrovni. Ďalší aspekt ktorý môžeme vidieť je jeho veľký cit pre kompozíciu, István Kiss mal maliarske videnie alebo bol poučený klasickou maľbou, pretože fotografie komponoval na tzv. zlatý rez,“ doplnil historik umenia M. Semančík.

Aj fotografie kniežaťa Hohenlohe

István Kiss patril do slávnej rodiny Divaldovcov. Podľa M. Semančíka bol Kiss veľmi šikovný fotograf a mal značné vedomosti, ktoré nadobudol práve cez dynastiu Divaldovcov. Kissova sestra si zobrala syna Karola Divalda st., Karola Divalda ml. a tak vzniklo prepojenie týchto rodín. Fotograf István Kiss fotil okrem prírody aj priebeh poľovačiek. Na výstave Segmenty reality – Kežmarský fotograf István Kiss, tak verejnosť môže nazrieť okrem krajinárskych fotografií a portrétov napríklad aj na priebeh poľovačky pruského magnáta a kniežaťa Christiana Kraft zu Hohenlohe-Öhringen.

Zuzana Dobránszka

Galéria