Aktuality
Aktuality
Tradícia koledovania, ktorá spája miestnych hudobníkov
Kežmarskú tradíciu koledovania založili členovia detskej ľudovej hudby Goralik v roku 1993. V súčasnosti ju udržiavajú muzikanti, ktorí nie sú oficiálne združení vo folklórnom súbore, či v rámci umeleckej školy.
Medzi muzikantami, ktorí podporujú túto aktivitu sú bývalí aj súčasní členovia FS Magura, či DFS Goralik, tiež žiačky ako aj absolventky umeleckých škôl alebo prisťahovalci. Pre viacerých z nich je to jediná príležitosť, kedy sa navzájom stretnú, prípadne spoznajú. Niektorí počas roka pôsobia alebo študujú v inom meste, hrávajú primárne s vlastnými kapelami, alebo sa muzicírovaniu vo voľnom čase venujú sporadicky.
Hudba ich spája
V období tesne pred sviatkami sa každoročne stretávajú na spoločných nácvikoch, aby nacvičili pásmo vianočných piesní a kolied. Tie si môžu Kežmarčania vypočuť na Štedrý deň pred večernou a nočnou bohoslužbou v Bazilike sv. Kríža a 26. decembra počas bohoslužby v Chráme Narodenia presvätej Bohorodičky v Kežmarku. V súčinnosti so zástupcami Rímskokatolíckej farnosti v období pred sviatkom Troch kráľov pravidelne navštevujú aj Zariadenie pre seniorov a opatrovateľskej služby, kde koledou sprevádzajú duchovných otcov pri požehnávaní izieb. „Vianočné obdobie je príležitosťou, ktorá vo všetkých vzbudzuje potrebu vytiahnuť svoj nástroj a byť súčasťou tohto jedinečného zoskupenia. Zo zakladajúcej partie z roku 1993 je tradícií dodnes verný už len jediný muzikant Slavomír Fuksa.Dlhé roky sa manažovaniu a zároveň aj vyberaniu hudobného materiálu venovala huslistka Slavomíra Kiššová, tiež flautistka Jana Tomalová,“ povedala Alexandra Bachledová, ktorá má momentálne na starosti dramaturgiu tohto výnimočného podujatia. Organizačnú štafetu prebrala huslistka Zuzana Horobová a v posledných troch rokoch bol pod taktovkou práve Bachledovej a Mareka Reznického mierne aktualizovaný aj repertoár, ktorý v interpretácií muzikantov počas Vianoc zaznieva.
Hudobné pásmo má pestrý a špecifický charakter
Súčasťou nástrojového obsadenia sú hráči na rôznych hudobných nástrojoch ako sú: husle, viola, violončelo, kontrabas, malá goralská basička, flauta, po novom aj akordeón a fujara. V hudobnom zoskupení sú speváčky aj speváci a celé to pripomína akýsi veľký muzikantský ansámbel, ktorému je prispôsobená aj rôzna miera štylizácie jednotlivých skladieb. „Tie staršie, ktoré možno vo veľkej miere rezonujú u verných poslucháčov, sú inšpirované hudobnými úpravami známych umeleckých telies ako SĽUK a Lúčnica. Novší repertoár odkazuje skôr na goralskú hudobnú tradíciu a rusínsku predovšetkým spevnú tradíciu,“ približuje Bachledová. Piesne a koledy, ktoré muzikanti vo vianočnom období hrávajú sú výsledkom viacerých faktorov. Toho, kto sa s akým hudobným nástrojom v danom roku do koledovania zapojí, čo si zúčastnení muzikanti z nazbieraného tridsaťročného materiálu vyberú a tiež toho, či niekto príde s niečím novým. Koledovanie stojí na iniciatíve a zapálenosti konkrétnych ľudí, ktorí ochotne oslovujú a zapájajú ďalších, hlavne mladších hudobníkov. Je ich celkom dosť a práve vďaka nim je aj Kežmarok mestom, v ktorom sa dokáže formovať, udržiavať a zároveň citlivo transformovať dlhodobá tradícia.
Ondrej Miškovič foto: archív hudobníkov
