Aktuality

Rok bilancovania parkovania v obytných zónach

To, že na sídliskách (a nielen tam) je deficit parkovacích miest, všetci občania nášho mesta veľmi dobre vedia a pociťujú to hlavne vo večerných hodinách, keď je zaparkovať vozidlo veľký problém.

Mesto Kežmarok, oddelenie výstavby, dopravy a životného prostredia, začalo s prípravou riešenia problémov statickej dopravy v obytných častiach mesta. Jedným zo základných podkladov na hľadanie riešenia je zisťovanie skutkového stavu.

Výsledky jeho zisťovania priniesli odpovede na to, kde je situácia najhoršia, ale aj to, ktoré ulice majú vzhľadom na počet bytových jednotiek dostatok parkovacích miest. Tak napríklad ulice ako Levočská, Bardejovská, Lanškrounská majú deficit až 652 parkovacích miest. Znamená to, že na dosiahnutie pomeru jeden byt a jedno garantované parkovacie miesto je potrebné vytvoriť nových až 652 parkovacích miest. O nič lepšie na tom nie je ani tzv. horný Juh, kde je deficit 339 parkovacích miest, sídlisko Sever (spolu s ulicami Nižná brána, Možiarska a Garbiarska) má deficit 513 parkovacích miest, vnútroblok Záhradná (Toporcerova, M. Lányiho) deficit 309 parkovacích miest. Naopak, na Weilburskej ulici je vzhľadom na počet bytových jednotiek prebytok o 46 parkovacích miest. Pri spočítaní parkovacích miest sa bralo do úvahy vždy len riadne parkovacie miesto, t. j. parkoviská pred bytovkami, ktoré sú riadne zaznačené.

V ďalšom kroku mesto vytypuje plochy, na ktorých bude možné vzhľadom na majetkové a priestorové možnosti vybudovanie nových parkovacích miest, resp. pripraví úpravu plôch, na ktorých sa v súčasnej dobe parkuje. Situácia parkovania na našich sídliskách sa však ani po dosiahnutí minimálneho pomeru 1:1 nedostane na hranicu spokojnosti, keďže tendencia kupovania áut na Slovensku stále rastie. Je potrebné, aby pri kúpe dvoch či troch vozidla do rodiny sa prihliadalo na to, či bude dostupné miesto na odstavenie vozidla, problémom je tiež parkovanie firemných vozidiel pred bytovými domami. Mesto Kežmarok preto rok čo rok vytvára technické možnosti pre čoraz širšie využívanie cyklodopravy alebo mestskej hromadnej dopravy. Pozitívne je zistenie, že od vybudovania cyklistického chodníka naprieč územím mesta sa výrazne zvýšil počet cyklistov a veríme, že tento trend bude i naďalej pokračovať.

Peter Justh