Aktuality

Zem (zas)ľúbená sa stala najväčším ekumenickým podujatím mesta

V kine Iskra sa každý druhý utorok večer o 18.00 hod. od septembra konali zaujímavé podujatia, ktoré vyvrcholili kajúcou tryznou.

Prvé zo stretnutí Zeme (zas)ľúbenej bolo 5. septembra, keď sme mali výbornú besedu troch kežmarských duchovných: rímskokatolíckeho farára a dekana, terajšieho spišského biskupa Františka Trstenského, evanjelického farára, terajšieho seniora Tatranského seniorátu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Romana Porubäna a gréckokatolíckeho správcu farnosti Dominika Petríka. Moderátorka Beáta Oravcová s nimi príjemným spôsobom rozprávala o veľmi ťažkej téme – o vine kresťanov na utrpení židov v minulosti a o nutnosti pokánia v tejto oblasti. Zhodli sa v tom, že aj napriek odvážnej a obetavej pomoci jednotlivcov na záchranu židov sa mnohí naši kresťanskí predkovia počas druhej svetovej vojny ťažko previnili voči Božiemu prikázaniu lásky, čím umožnili nacistom vyvraždiť väčšinu kežmarských židov.

Pred týmto pestrým rozhovorom bola moja prezentácia o holokauste v Kežmarku, v ktorej som ukázal niektoré dokumenty z vojnových rokov, ktoré túto vinu našich rodákov potvrdzovali. Brutalitu tých čias drasticky ukázal aj film kežmarského režiséra Juraja Herza Habermanův mlýn, ktorý sme videli 6. septembra. V sobotu 9. septembra sme si pri pešom pochode v rámci 6. ročníka Memoriálu Eduarda Laufera pripomenuli tohto záchrancu židov v Kežmarku, ale aj neslávne známy Židovský kódex z roku 1941.

O dva týždne nato – 19. septembra – nám Pavol Strežo z Dolného Kubína veľmi zrozumiteľne vysvetlil dôvody konania kajúcej tryzny a neobyčajne dobré skúsenosti s ňou v Dolnom Kubíne a mnohých ďalších mestách na Slovensku. Ako kresťania v meste sme spolu priznali svoju vinu na zlých vzťahoch medzi kresťanmi navzájom a voči Božiemu vyvolenému národu. Potom sme úprimne prosili o odpustenie Boha aj tých, voči ktorým sme sa v minulosti previnili. Po nie dlhom čase zažili, že im Všemohúci pomohol vyriešiť viaceré miestne problémy – s kriminalitou mládeže, ba aj s hospodárskymi ťažkosťami.

Po prezentácii Mateja Beránka z Múzea holokaustu v Seredi o prvej vlne transportov na Slovensku 3. októbra sme mali dve prednášky od členky Komunity blahoslavenstiev v Okoličnom Veroniky Barátovej, ktorá nám objasnila židovské korene kresťanstva a vzťah kresťanstva a judaizmu. Tieto prednášky sa uskutočnili 17. a 24. októbra.

Vyvrcholenie tejto série podujatí bolo v kajúcej tryzne 7. novembra. Za účasti predstaviteľov mesta a cirkví, vrchného rabína Slovenska Michaila Kapustina a potomkov našich židovských občanov bol predpoludním odhalený obnovený pamätník obetí holokaustu. Prišla aj predsedníčka Karpatských Nemcov v Nemecku Brunhilde Reitmeier Zwick, ktorá túto obnovu svojím darom umožnila. Spevom a modlitbou nám poslúžila aj kanadská rabínka Aviva Rajsky – dcéra Kežmarčana Oskara Rajského-Rosenzweiga. Večer bola v kultúrnom stredisku samotná kajúca tryzna s bohatým duchovným programom a hudobným vstupom Miriam Kaiser.

Mikuláš Lipták, foto: Ondrej Miškovič

Text pod foto: Kajúca tryzna v Kežmarku.