Aktuality
Aktuality
Folklór, ktorý spája generácie: Spomienky Radky Krafčíkovej na detstvo v Maguráčíku
Keď sa spomenie detský folklórny súbor Maguráčik, mnohým sa vybavia piesne, tance, kroje a vôňa tradícií, ktoré formovali celé generácie mladých ľudí. Pre Radku Krafčíkovú znamenal Maguráčik oveľa viac – stal sa jej druhým domovom, miestom, kde vyrástla nielen umelecky, ale aj ľudsky.
„Začiatky boli veľmi skoro. Spomínam si, že ako malé dieťa som s hrdosťou pozerala na vystúpenia vtedy ešte vo FS Magura, kde môj otec tancoval a robil baču a staršia sestra bola v Maguráčíku a krásne spievala. To mi utkvelo dodnes a to som bola možno dievčatko, ktoré malo 4–5 rokov. Potom som aktívne začala na Maguráčik chodiť aj ja a našla som si kopec nových priateľov, ktoré zotrvali dodnes. Nádherné spomienky,“ hovorí s úsmevom.
Folklór sa stal prirodzenou súčasťou jej detstva. Vyrastala v prostredí, kde pieseň, tanec a tradície boli každodennosťou. „K Maguráčíku ma priviedli rodičia. Ja som iný svet ako folklórny ani nepoznala a bolo to automatické, že som bola súčasťou toho celého,“ dodáva s úprimnosťou, ktorá prezrádza hlboké puto k rodine.
Maguráčik zapísaný do detských sŕdc
Radka spomína na časy, keď Maguračik nebol len súborom, ale komunitou plnou radosti, priateľstva a spoločného rastu. Každé vystúpenie malo svoj význam, každý úsmev a potlesk divákov sa zapisoval do detských sŕdc. „Atmosféra bola skvelá, naozaj ako jedna rodina. Kopec zábavy, smiechu, vystúpení, zájazdov. Samozrejme, že sme aj povystrájali, ale vždy s rešpektom sme šli na každé naše vystúpenie. Na súťažiach sme patrili k špičke a všetci na nás hrdo ukazovali, že sme z Maguráčika,“ hovorí so zreteľnou nostalgiou.
Folklór jej priniesol aj nezabudnuteľné zážitky zo zahraničných ciest. Spomína najmä dva – jeden do Francúzska a druhý do Jičína. Francúzsko bolo podľa nej plné dobrodružstiev, nových priateľstiev, smiechu a aj malých detských lások. „Na medzinárodnom detskom festivale sme sa cítili ako veľvyslanci Slovenska – deti z celého sveta, zvyky, tradície, tance… Dokonca ma chceli kúpiť do Chile, ale naši ma nepredali,“ spomína so smiechom. Zájazd do Jičína zas priniesol rozprávkovú atmosféru, krásne výlety a množstvo nezabudnuteľných chvíľ.
Obraz detstva, ktorý čas nezmaže
Dnes, s odstupom rokov, sa Radka s pokorou pozerá späť. Vie, že to, čo jej folklór dal, ju formovalo do dnešného dňa – naučil ju disciplíne, spolupráci a hrdosti na svoje korene. No predovšetkým v nej zanechal lásku k tradíciám, ktoré pretrvávajú. „Skláňam sa pred mojimi rodičmi, koľko zodpovednosti a práce bez akéhokoľvek finančného hodnotenia si vzali na plecia a ostalo im to dodnes. Klobúk dolu,“ dodáva s vďačnosťou.
Maguráčik tak pre Radku Krafčíkovú nie je len spomienkou, ale symbolom detstva naplneného spevom, priateľstvom a radosťou – obrazom, ktorý ani čas nezmazal.
Text a foto: Ondrej Miškovič
