Aktuality

Predvianočné a vianočné zvyky Kežmarčanov

06

Zvyky obyvateľov spišských miest a dedín vrcholili v mesiaci decembri – poľnohospodárske i iné práce boli skončené a tak sa viac dalo venovať spoločenskému životu.

 

Na sviatok svätého Ondreja kopnite do postele

 

„Predohrou“ k decembru bol už 30. novembra sviatok svätého Ondreja, ktorý začínal sériu zimných zvykov. Na Ondreja sa tešili hlavne dievčatá. Vtedy liali roztavené olovo cez ucho kľúča do vody a z vytvorenej figúry hádali zamestnanie budúceho manžela. V Kežmarku vládol veľmi zvláštny zvyk: dievčatá kopali do posteľnej nohy a pritom odriekali nemecké „zaklínadlo“, kde im mal svätý Ondrej a noha postele prezradiť, ktorej matky syn sa stane ich manželom. Samozrejme, odpoveď neprichádzala žiadna.

 

Na sviatok svätej Barbory odlámte vetvičku ovocného stromu

 

Na Barboru sa 4. decembra niekde lámali vetvičky ovocných stromov: ak do Vianoc vypučali, mali priniesť šťastie hlavne slobodným dievkam.

 

Na sviatok sv. Mikuláša chodil po Spiši Krampus

 

Chodenie svätého Mikuláša s čertom 6. decembra,  ktorého na Spiši volali Krampus – má veľmi mladý pôvod, ale niekedy majú z toho dospelí väčšiu zábavu než deti, ktoré sa boja čerta.

 

Na sviatok svätej Lucie sa zbiehali všetky strigy z okolia

 

Pripomínanie Lucie 13. decembra je nepomerne staršie a súvisí s vierou v strigy. Strigy boli čertom posadnuté ženy. Strigôni sa na Spiši takmer vôbec nevyskytovali. Deň pred Luciou sa večer zhromaždili dievčatá, na 12 lístkov napísali mená chlapcov, ktorí sa im páčili a vložili ich do krabice. Každý deň jeden vytiahli bez toho, aby zistili, čo je to za meno a lístok zničili. Na poslednom lístku, ktorý otvorili na Štedrý večer, malo byť meno toho, koho si raz mali vziať za muža. Vydajachtivé dievčatá začali na Luciu hrýzť jablko a každý deň z neho kus odhryzli tak, aby im ostal posledný hlt na Štedrý večer. Jablko dojedli pri zvonení na polnočnú omšu a krstné meno toho človeka, ktorého stretli ako prvého, mal niesť aj ich budúci manžel. Dievčatá sa v deň Lucie odievali do bielych plachiet a s metlami naháňali ľudí. Niektoré husacími krídlami symbolicky vymetali obydlia – odháňali strigy.

Mládenci nezaostávali. O polnoci na Luciu šli do cintorína, vzali z rakvy deravú dosku, doma pri večernom zvonení sa každý deň niečo z dosky urezalo a potom sa už mohla vziať na polnočnú omšu. Cez otvor dosky bolo vidieť v kostole tancujúce bosorky.

 

Od Štedrého večera po Štefana

 

Kežmarskou zaujímavosťou bolo v deň zimného slnovratu – 21.decembra, zapáliť na kopcoch vatru, podobnú ako na svätého Jána. Tento starogermánsky zvyk sa udržiaval ešte v 30. rokoch 20. storočia.

A tak prišiel Štedrý večer… Vianočný stromček dnešnej podoby sa začal na Spiši používať až v 19. storočí – i to u bohatých. Všetko údajne začalo v Nemecku, keď r. 1419 cech pekárov vo Freiburgu si postavil prvý stromček a ozdobil ho sladkosťami, ovocím a orechmi. Potom sa to už rozbehlo. Istý farár vo svojich zápiskoch z rokov 1642 – 1646 uvádzal, že viac než Božím Slovom sa ľudia zaoberajú strojením vianočných stromčekov. Určitým rituálom bola štedrovečerná hostina, ktorá musela obsahovať sedmoro jedál: kapustovú polievku, ryby, makové rezance, varený hrach, varené slivky, jabĺčka a orechy.

Na Štedrý večer dievčatá pri zvonení na polnočnú utekali do drevárne, brali naslepo náruč dreva. Ak bol počet polienok párny, do roka sa mali vydať. Ak bol nepárny, s výdajom museli čakať. Na Štedrý večer o polnoci mali bohoslužby len rímskokatolíci. Evanjelici mali na prvý sviatok. Po nich bol slávnostný obed – predovšetkým hydina a koláče. V tento deň sa zásadne nechodilo na návštevy, rodina mala ostať pospolu. Zabávať sa začalo na druhý sviatok – v deň sv. Štefana. V tomto období začali chodiť po celom Spiši koledníci s betlehemom, a čo je zaujímavé, texty ich hier, či už slovenské alebo nemecké, sú takmer doslovné.

Na Deň Mláďatok (vraždenia Neviniatok) dňa 28. decembra naháňali na Spiš podľa starogermánskeho zvyku mládenci dievčatá, v rukách mali prúty a nemilosrdne ich šibali. Dievčatá im to vracali na Nový rok alebo na Tri krále, polievalo sa ako na Veľkú noc.

 

Novoročné zvyklosti

 

Na Silvestra boli aktívne opäť dievčatá. Olúpali z jablka kožku, ktorá musela byť v jednom kuse, prehodili ju pravou rukou cez hlavu a ľavé rameno za seba a z tvaru, ktorý spadnutá šupa vytvorila, hádali začiatočné písmeno mena svojho budúceho ženícha. Iné šli pod okná cudzích domov a podľa témy rozhovoru domácich usudzovali, aký osud ich čaká v budúcom roku. Ak bola téma vážna a smutná, mali mať problémy.

Na Silvestra sa celá rodina hrala tzv. hru šťastia. Na stôl do radu sa postavilo šesť prevrátených hrnčekov a pod každý sa dala jedna z týchto vecí: myrta, prsteň, popol, soľ, peniaz a chlieb. Hľadajúci so zaviazanými očami siahal naslepo po hrnčeku a to, čo pod ním našiel, veštilo jeho blízku budúcnosť. Myrta znamenala blízke zásnuby, prsteň sobáš, popol smrť, soľ chudobu, peniaze bohatstvo a chlieb hojnosť jedla. Tí, ktorí neholdovali zábave, šli na Silvestra poobede alebo večer do kostola poďakovať Pánu Bohu za prejavenú milosť v odchádzajúcom roku a poprosiť Ho o pomoc v nastávajúcom roku.

Škoda – preškoda, že  týchto zvykov už takmer nič neexistuje. Veriť sa im síce nedalo, ale zábava bola istá.

 

Nora Baráthová, foto: Ondrej Miškovič