Aktuality
Aktuality
Túlavé kežmarské labky pomáhajú mačkám, ktoré by inak nemali šancu
V Kežmarku pribúda mačiek žijúcich na uliciach. Dobrovoľníci z Občianskeho združenia Túlavé kežmarské labky sa denne starajú o desiatky zvierat, ktoré by bez ich pomoci len ťažko prežili. Napriek úsiliu však upozorňujú, že situácia sa bez aktívnejšej podpory samosprávy a osvety medzi občanmi zlepšuje pomaly.
„Počet mačiek v meste narastá, no občania nie sú samosprávou dostatočne motivovaní ku kastráciám. V oblasti informovania o túlavých zvieratách sa za posledné roky objavilo len minimum osvety,“ hovorí Ľubica Kubíková, koordinátorka OZ Túlavé kežmarské labky.
Dobrovoľníci na vlastných pleciach
Starostlivosť o pouličné mačky dnes v Kežmarku stojí výlučne na dobrovoľníkoch. Tí denne zabezpečujú kŕmenie, veterinárnu pomoc, či odchyt chorých zvierat. „V niektorých lokalitách sú naši dobrovoľníci prenasledovaní za kŕmenie mačiek, hoci to nie je zakázané. Zákon dokonca hovorí o povinnosti človeka zabrániť utrpeniu zvieraťa, ak je to v jeho možnostiach,“ zdôrazňuje Kubíková. Zákon o ochrane zvierat jasne stanovuje, že každý má povinnosť poskytnúť pomoc trpiacemu zvieraťu. Napriek tomu dochádza k sporom medzi tými, ktorí sa o mačky starajú, a tými, ktorí ich vnímajú ako problém. Najviac však trpia samotné zvieratá.
Kastrácie ako jediná cesta
Od augusta 2024 sa dobrovoľníkom z OZ podarilo vykastrovať už 40 mačiek. Kastrácie financujú prevažne z darov a z malej dotácie mesta. Po zákrokoch sa o zvieratá starajú vo svojich domácnostiach – zabezpečujú krmivo, prevozy aj liečbu. „Odchyt, prevozy, starostlivosť po zákroku aj denné kŕmenie robíme výhradne cez dobrovoľníkov. Mnohé mačky musíme najskôr preliečiť, takže zostávajú u nás aj niekoľko týždňov,“ vysvetľuje Kubíková.
Jedna nevykastrovaná mačka môže mať podľa nej až tri vrhy ročne, čo znamená desiatky nových mačiatok, ktoré opäť skončia na ulici. Preto považujú kastračný program za kľúčovú súčasť riešenia.
Občania sa do pomoci zapájajú čoraz viac – nosia krmivo, deky, podstielky či finančné príspevky. Významnú úlohu zohrávajú aj školy, ktoré organizujú zbierky pre občianske združenie. „Najviac si vážime, že sa pridávajú aj deti a ich rodičia. Učia sa tak od malička, že pomoc zvieratám je prirodzenou súčasťou ľudskosti,“ dodáva Kubíková.
Príbehy, ktoré chytia za srdce
Každé zachránené zviera má svoj príbeh. Jedným z nich je Feldík – kocúrik, ktorý prežil roky na ulici, kým sa odhodlal priblížiť k ľuďom. Po liečbe a kastrácii sa z neho stal prítulný spoločník, hoci adoptovať ho bolo ťažké. Podobné osudy majú aj súrodenci vyhodení ako mačiatka či mačička Ňufka, ktorá po trinástich rokoch konečne našla teplo domova.
Ako môžu ľudia pomôcť
Dobrovoľníci apelujú, aby ľudia nenechávali choré či vychudnuté mačky napospas ulici. Každý môže pomôcť – dočasnou opaterou, adopciou alebo len tým, že nahlási nález zraneného zvieraťa. „Nech sa neboja ozvať, ukážeme im, ako môžu pomáhať. Každá ruka sa počíta,“ uzatvára Ľubica Kubíková.
Ondrej Miškovič, foto: OZ Túlavé kežmarské labky
