Aktuality

Miroslav Marhefka je v rámci kežmarského basketbalu známe meno. Bývalý hráč Kežmarku, Zvolena či Spišskej Novej Vsi zaznamenal mnoho úspechov, nielen počas hráčskych, ale i trénerských čias, a to aj v situáciách, ktoré neboli na prvý pohľad vždy jednoduché. Po minulo-sezónnom pôsobení v kežmarskom klube pri starších žiakoch sa rozhodol ukončiť aktívnu trénerskú kariéru.

Začínal ako inak doma, v Kežmarku na základnej škole. „Začínal som na škole, v rámci krúžku v roku 1974, v Kežmarku som pokračoval až do roku 1977, kedy som odišiel na strednú školu do Spišskej Novej Vsi,“ povedal o svojich úplných začiatkoch M. Marhefka. V drese vtedajšej Lokomotívy Bane Spišská Nová Ves odohral 4 sezóny v mladšom doraste, v staršom doraste, aj v mužskej kategórii. Následne v roku 1981 odišiel do Zvolena, kde si zahral prvú slovenskú národnú ligu, teda vo vtedajšom Československu druhú najvyššiu súťaž.

Historický úspech po návrate domov

Po tomto angažmáne nasledoval návrat domov, v roku 1986 sa vrátil do Kežmarku, kde v nasledujúcich rokoch zažil najkrajšie časy nielen hráčskej, ale už i začínajúcej trénerskej kariéry. „Do Kežmarku sa nás vtedy vrátilo 12, ktorí sme dokončili vysoké školy, najprv nás trénoval Karol Štepánek a následne pán Goceliak. Ten nám však povedal, že sa s nami nedá, pretože sme všetci múdri. V roku 1991 sme sa teda dohodli, že sa popri hraní stanem i trénerom a vďaka veľkému chceniu celého mužstva, sme v roku 1992 postúpili do prvej slovenskej národnej ligy. Počas leta sme trénovali dvakrát do dňa a postúpili sme preto, pretože to bolo cieľom celého mužstva. V baráži sme sa stretli s Piešťanmi a Michalovcami. Hralo sa turnajovým spôsobom v Piešťanoch, Michalovciach i u nás a spoločne s Piešťanmi sme postúpili do prvej slovenskej národnej ligy,“ povedal skúsený tréner. Tento úspech bol vtedy pre kežmarský basketbal historický, keďže ešte nikdy predtým sa takýto postup nepodaril. A ani v tak kvalitnej súťaži sa Kežmarčania nestratili. „Počas prvej sezóny sme skončili desiaty zo 16 účastníkov, hrali sme proti mužstvám ako Levice, či Baník Prievidza a proti hráčom, z ktorých sú dnes veľkí tréneri,“ opísal skúsenosti z tejto súťaže Marhefka. Následne sa však po dohode v klube tím odhlásil z prvej slovenskej národnej ligy a opäť začal hrávať tretiu najvyššiu súťaž. V rámci nej sa klub v roku 1996 zlúčil s Iskrou Svit a Kežmarok sa stal béčkom tohto úspešného a legendárneho klubu na basketbalovej scéne Slovenska. Po skončení tohto obdobia kežmarský mužský basketbal zanikol.

Krúžok na škole predznamenal vznik nového tímu

Následne však práve Miroslav Marhefka založil basketbalový krúžok na Základnej škole Dr. Daniela Fischera, ktorý sa stal základom pre nový mužský tím v Kežmarku. „Pod mojím dohľadom túto generáciu hráčov trénoval cez viacero kategórií pán Sako. Táto spolupráca vydržala do roku 2009, kedy tréner Sako odišiel a ja som sa stal trénerom áčka až do roku 2016,“ povedal o ďalšom zaujímavom období už bývalý tréner. Po roku 2016 prišla dvojročná pauza, kedy netrénoval žiadny tím. V roku 2018 sa vrátil na lavičku mužského výberu a v roku 2023 s ním hral final four o postup do druhej najvyššej slovenskej súťaže, kde Kežmarčania skončili na bronzovej priečke. V poslednej sezóne 2025/2026 viedol tím do 16 rokov. „Viedol som mladých chalanov, ktorí u mňa v minulosti začínali práve na spomínanom krúžku na Fischerke,“ prezradil o tejto zaujímavosti Marhefka. Celkovo zažil s kežmarským basketbalom tri postupy do vyššej súťaže, okrem už spomínaného historického postupu postúpil s mužstvami ešte dvakrát z tretej do druhej najvyššej súťaže, čo je výnimočná štatistika. Okrem trénovania plnil v klube dlhé roky i funkciu prezidenta a popri Kežmarku si v rámci trénerskej kariéry vyskúšal i pôsobenie na lavičke staršieho dorastu Spišskej Novej Vsi. Miroslavovi Marhefkovi patrí poďakovanie za dlhé desaťročia úspešného pôsobenia v Kežmarskom basketbale a na trénerskom dôchodku mu prajeme veľa zdravia a úspechov!

Text a foto: Filip Kubáni