Aktuality

Na základe zákonných článkov (artikúl) prijatých v roku 1681 na uhorskom sneme v Šoporni bolo protestantským veriacim umožnené postaviť si na území každej stolice dva drevené kostoly.

O rok neskôr určila cisárska komisia na výstavbu artikulárneho kostola v Kežmarku miesto za Vyšnou bránou pri kamennom hostinci postavenom v roku 1593. S jeho stavbou sa však začalo až po porážke povstania Imricha Thökölyho. Vzhľad ani presný dátum vysvätenia tohto kostola nie sú dodnes známe.

Z listu hornouhorského kapitána grófa Štefana Csákyho sa iba dozvedáme, že dňa 24. mája 1687 Kežmarčanom nariadil, aby okamžite začali s výstavbou modlitebne mimo mestských hradieb. Predpokladá sa, že išlo o prízemnú budovu, ktorá mala podobne ako dnes pôdorys rovnoramenného gréckeho kríža. Súčasnú podobu získal kostol po prestavbe v roku 1717. Bohoslužby sa počas tejto prestavby konali v majeri patriacom vdove po Jakubovi Krayovi. Realizáciou stavby bol podľa zmluvy poverený popradský staviteľ Juraj Mittermann, ktorý za to od evanjelickej cirkvi dostal 660 zlatých, 3 sudy piva a 7 lakťov súkna. Rezbárske práce v kostole zabezpečil Kežmarčan Ján Lerch.

Keďže odhadované náklady vo výške 5000 zlatých nedokázala miestna evanjelická cirkev uhradiť len z vlastných zdrojov, bola stavba kostola sčasti financovaná aj miestnymi obyvateľmi. Väčšinu stavebného materiálu poskytol napríklad barón Imrich Lužinský z Lendaku. Oficiálna vysviacka kostola v nemeckom a slovenskom jazyku sa konala 15. augusta 1717. Autorstvo stropnej maľby zobrazujúcej nebo s oblakmi, dvanástimi apoštolmi a štyrmi evanjelistami sa pripisuje neznámemu levočskému maliarovi Mayerovi. Podľa kežmarského historika Juraja Bohuša však za jej vznikom stál pravdepodobne Gottlieb Kramer z Levoče.

Kostol mal na streche aj malú vežu s kovovým krížom, ktorá však bola nahradená pri rekonštrukcii v roku 1798 inou vežičkou, avšak aj tá musela byť v roku 1893 zo statických dôvodov odstránená. Okolo kostola sa pôvodne nachádzal aj obvodový múr, ktorý bol v roku 1900 zbúraný kvôli zlému fyzickému stavu. Z podobných dôvodov boli na začiatku 70. rokov 20. storočia zbúrané aj nepôvodné drevené predsiene pred všetkými troma vstupmi do kostola. V roku 1985 bol Kostol Najsvätejšej Trojice v Kežmarku vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V rokoch 1991 – 1996 bola zrealizovaná jeho generálna oprava. Kostol je od roku 2008 zapísaný v Zozname svetového dedičstva UNESCO.

Ľuboš Janaček

Štátny archív v Prešove, pracovisko Archív Poprad