Aktuality

Unikátna výstava osobných dokladov vo výnimočnom prevedení

IMG_0647

Preukazy totožnosti zvyčajne vyberáme z peňaženiek vtedy, keď niečo vybavujeme na úradoch, cestujeme do zahraničia, navštevujeme nemocnicu alebo nás zastavia muži zákona. Žijeme dobu, keď sa všetko digitalizuje a mnohí z nás už majú svoje osobné doklady aj v mobile. Akým vývojom však prešli osobné doklady? Na túto otázku prináša odpoveď jedinečná výstava s názvom Osobné doklady a iné verejné listiny v živote občana, ktorá predstavuje rôznorodé dokumenty v priereze minulosti. Vo výstavnej sieni Múzea Kežmarok je sprístupnená do 26. apríla.

Keď archívy rozprávajú

Štátny archív v Prešove, pracovisko Poprad (ŠA) spolu s Ministerstvom vnútra SR, odbor archívov a registratúr a Múzeum Kežmarok, pripravili výstavu osobných dokladov a iných verejných listín, ktoré sprevádzajú občana v jeho živote.

„Odbor archívov a registratúr Ministerstva vnútra SR (MV SR) sa snaží každý rok prezentovať niečo z bohatstva štátnych archívov. Minulý rok sme si pripomenuli 130. výročie od zoštátnenia matrík, a povedali sme si, že takéto administratívne výročie stojí za pripomenutie. Poňali sme to tak, že predstavíme archívne dokumenty, osobné doklady ktoré vychádzajú z matričných dokladov. Archivári prešli spolu 1821 dokumentov a 3799 snímok, z ktorých nakoniec vybrali 300 dokumentov a 450 snímok,“ prezradila hlavná koordinátorka výstavy Mária Grófová, z odboru archívov a registratúr zo sekcie verejnej správy MV SR.

30 panelov je súhrnom osobných dokladov, ktoré poskytujú odpovede a základné údaje, prečo doklady vznikli, na základe akých zákonov ich niekto používal a poskytujú celkový obraz o tom, ako sa tieto osobné dokumenty menili v priebehu času. „Časť z nich je výsledkom celoslovenského výskumu, na ktorom sa podieľali všetky štátne archívy a my sme tieto výskumy doplnili originálmi z našich fondov. Pretože sú to doklady pekné a veľmi zaujímavé obsahom, chceli sme ich ukázať verejnosti,“ uviedla Martina Šlampová zo ŠA.

Tak, ako vznikla potreba nosiť dokumenty stále so sebou a preukazovať sa nimi denne alebo často, zmenili aj dokumenty svoju formu z listinnej podoby do knižnej. Najstaršie listinné dokumenty sú zdobené a maľované ručne. S príchodom tlače sa postupne zmenšovala aj ich plocha. Dostali ochranný obal, aby sa neničili a mohli sa nosiť vo vrecku.

„Občianske legitimácie zavedené v 19. storočí, neboli povinné, nahradili cestovné pasy (povolenia) na cesty, no povinné zavedenie občianskeho preukazu od 15 rokov sa datuje do roku 1953. Ľudia sa potrebovali preukazovať povoleniami. Po druhej svetovej vojne sa zaviedli legitimácie na cestu do zahraničia alebo pri práci. Boli zaujímavé tým, že tam boli napríklad odtlačky prstov ako aj fotografie, ktoré už boli knižnými dokumentmi,“ dodala M. Šlampová.

Najstarší rodný list je z 18. storočia

Putovná panelová výstava mapuje osobné doklady minulosti, ktoré sprevádzajú každého človeka celým životom. Vedenie matrík zabezpečovali do roku 1895 cirkevné inštitúcie. Po ich poštátnení prešla táto evidencia obyvateľstva do kompetencie štátu. Matričné úrady vydávali rodné, sobášne, či úmrtné listy.

Najstarším dokumentom na výstave v Kežmarku je svedectvo o narodení tzv. rodný list z roku 1770 Jakuba Kleina z Veľkej Lomnice. Samotná výstava je rozdelená na skupiny, kde prvú tvoria matričné doklady. Potom nasledujú doklady domovskej príslušnosti, sú to akoby doklady o trvalom pobyte, ktoré nebolo ľahké získať. Martina Šlampová o tejto skupine hovorí, že sa získavala tak, že sa niekto niekde narodil alebo sa niekto vydal/oženil, ale takýto doklad mohol získať v obci, ak tam štyri roky žil a platil dane.

„Dokument o domovskej príslušnosti obec alebo mesto nevydávalo len tak. Buď o to požiadali sami občania alebo nejaký nadriadený orgán. Takéto potvrdenie identifikovalo, kto ten človek je a kam cestuje. Bolo to zárukou aj určitej bezpečnosti a cestujúci s dokladmi boli v mestách prijímaní s porozumením,“ ozrejmila M. Šlampová.

Treťou časťou sú občianske preukazy (legitimácie) povinné od roku 1953. Dovtedy si občan mohol a nemusel o nich požiadať. Štvrtou skupinou sú cestovné doklady, ktoré mali v období poddanstva formu listín. Piatu kategóriu tvoria pracovné doklady, ďalej sú to voľnočasové – spolkové, zdravotnícke, pionierskej organizácie, kultúrne, športové atď. Siedmu, osobitnú skupinu tvoria iné doklady. Medzi nich zaradili archivári daňové, finančné, väzenské s daktyloskopickými odtlačkami prstov väzňa alebo napríklad potvrdenia o árijskom pôvode, ktoré sú už dnes považované za diskriminačné.

Výstava vyobrazuje cirkevné doklady, svedectvo o chudobe, vysťahovalecké záležitosti, repatriačné dokumenty, a to najmä počas výmeny medzi Slovenskom a Maďarskom. Veľmi zvláštnou skupinou sú tzv. Nansenove pasy, ktoré sa vydávali utečencom najmä, ktorí utekali z Ruska do Európy a domovom sa im stalo aj Slovensko. Boli to medzinárodne uznávané doklady pre občanov bez štátnej príslušnosti, ktoré im umožňovali získať právnu ochranu.

Raritná legitimácia neviestok

K pracovným dokladom patrili aj rôzne osvedčenia o tom, že človek vykonával nejaké remeslo. „Boli to napríklad povolenia na predaj, pracovný preukaz predavača pijavíc z konca 19. storočia, čo bolo bežnou formou zamestnávania sa. K pracovným dokladom patrili aj výučné listy, ktoré majú formu veduty – grafického vyobrazenia mesta,“ doplnila Martina Šlampová.

Žilinskí archivári našli pri svojom výskume kuriozitu a atrakciu – pracovnú legitimáciu, resp. evidenčné listy prostitútok z Liptovského Mikuláša. Vtedajší slúžnovský úrad viedol presnú evidenciu zamestnankýň nevestinca. Pracovné preukazy neviestok boli nástrojom štátnej kontroly, a prostitúcia tak bola v minulosti regulovaná.

„Neviestky potrebovali mať na vykonávanie svojho remesla zmluvu s bordelmamou a úradný doklad tzv. bordelskú knižku, kde sa viedla evidencia ich zdravotného stavu. Zmluva sa uzatvárala na slúžnovskom úrade, čo bol predchodca dnešného okresného úradu. Tento úradný doklad bol povinný do roku 1923, potom sa živnosť neviestok zrušila,“ dodala Mária Grófová. Na evidenčných listoch neviestok boli informácie o ich postave, vlasoch, farbe očí, nose ale aj zdravotnom stave, či počte zubov.

Ako ďalej Grófová povedala, výstava približuje zaujímavé osudy ľudí. Častokrát sa do úradných spisov dostávali pri vybavovaní dokladov aj osobné listy. Fotografie, ktoré zobrazovali dobovú módu, ale sú aj známe falšovania dokladov, kreslenie dokumentov vrátane fotografií, ale aj preukazy Rómov – tzv. cigánske legitimácie, ktoré mali Rómovia povinnosť nosiť pri sebe už od roku 1927.

Zuzana Dobránszka

Galéria