Aktuality

150 rokov organizovanej turistiky a horolezectva na území Slovenska a Vysokých Tatier

365699886_1485757002188156_1792142649143504849_n

Jeseň je pre turistov trojmesačným sviatkom poskytujúcim nádherné výhľady a možnosť posledných túr pred zimnou uzáverou. V príspevku sa dočítate o viac ako storočnej histórii spolku po súčasnosť.

Počiatky organizovanej turistiky pod Tatrami

Dva roky po vybudovaní Košicko-bohumínskej železnice, ktorá umožnila rýchly nárast turistiky v oblasti Vysokých Tatier, bola v Smokovci ustanovujúca schôdza Uhorského karpatského spolku (UKS). Po jeho zániku v roku 1918 pokračoval v činnosti novozaložený Karpatský spolok so sídlom v Kežmarku. Tento spolok bol prvou turistickou organizáciou v Uhorsku i na Slovensku a jeden z prvých desiatich na svete. Spolok zanikol po druhej svetovej vojne na základe nariadení Slovenskej národnej rady. Profesori kežmarského lýcea pozorne sledovali turistické dianie v Európe. V okolitých krajinách vznikali turistické spolky. Vznik UKS ovplyvnil článok v turistickom časopise, ktorý napísal rakúsky vojenský lekár Henrich Wallmann v roku 1971. Istý čas pôsobil aj na Slovensku a navštívil aj Tatry. Začiatkom roka 1873 sa v Kežmarku začal vytvárať prípravný výbor na založenie turistického spolku. Vo výbore bol Egid Berzevici a Anton Döller. Ich snaha vyvrcholila 10. augusta 1873, kde na ustanovujúcej schôdzi v Smokovci založili nový turistický spolok. V čase založenia mal spolok 345 členov a jeho členská základňa sa postupne rozširovala. Najväčší počet evidovali v roku 1889 – takmer päťtisíc. Cieľom UKS bolo vedecké poznávanie Karpát, najmä Vysokých Tatier a členmi boli okrem vedcov aj v tej dobe vynikajúci horolezci. Sídlom spolku boli postupne mestá Kežmarok (1873 – 1888), Levoča (1884 – 1891), Spišská Nová Ves (1891 – 1918) a opätovne Kežmarok (1918 – 1945 ale už pod názvom Karpathenverien).

Súčasnosť na horách

Po vzniku Československej republiky v roku 1918 vznikla aj nová organizácia, ktorá prebrala myšlienku ochrany prírody, propagácie turistických a horolezeckých aktivít v novovzniknutej Československej republike. Ich nástupcami v súčasnosti sú Klub slovenských turistov a Slovenský horolezecký spolok JAMES, ktoré majú už vyše storočnú tradíciu. I naďalej sa snažia v rámci svojich súčasných obmedzených možnosti budovať a modernizovať vysokohorské chaty, značkovať a udržiavať turistické chodníky. Vysokohorské chaty poskytujú rôzne služby v oblasti ubytovania a občerstvenia turistom, horolezcom aj ostatným návštevníkom vysokohorského prostredia. Málokto si uvedomuje, že vysokohorská chata a hlavne jej zamestnanci poskytujú nezastupiteľnú pomoc všetkým, ktorí o ňu požiadajú. Či už v prípade úrazu, nevoľnosti alebo núdzového ubytovania. Tiež slúži ako vysunutá stanica horskej záchrannej služby i ako informačné stredisko Národného parku.

Ladislav Gancarčík zdroj: wiki, editor: Ondrej Miškovič