Aktuality
Aktuality
Hĺbavý minimalizmus nového Centra kultúry
Mesto Kežmarok vyhlásilo koncom minulého roka architektonickú súťaž. Architektonické ateliéry sa tak od októbra 2025 do januára 2026 mohli zapojiť do verejnej anonymnej jednoetapovej súťaže o nové Centrum kultúry v Kežmarku. Odborná porota renomovaných architektov rozhodla, že víťazom sa stal slovenský ateliér ô s.r.o s návrhom tzv. kežmarskej agory – ústredným verejný priestranstvom, ktoré najlepšie zohľadňuje potreby nového Centra kultúry.
Riešené územie sa nachádza na hrane historického centra v dotyku s trojicou kostolov a v tesnej nadväznosti na dopravne vyťaženú ulicu Jakuba Kraya. Kultúrno-spoločenská inštitúcia by mala byť umiestnená v lokalite pôvodného objektu stredoškolského internátu. Naposledy bola takáto architektonická súťaž v našom meste vyhlásená pred 15 rokmi.
Keď sa minulý rok vyhlásila architektonická súťaž o nové Centrum kultúry v Kežmarku, nikomu by nenapadlo, že sa z malého projektu stane jedna obrovská výzva, na ktorú zareagujú architekti z celého sveta. Do súťaže sa zapojili tímy z Maďarska, Slovenska, Českej republiky, Dubaja a Talianska. Rukami odbornej poroty prešlo 33 architektonických štúdií, čo prekvapilo aj samotnú porotu.
Architekti splnili zadanie a bolo z čoho vyberať
Pred začiatkom samotného hodnotiaceho procesu sa prediskutované zásady ochrany v pamiatkovej rezervácií. Na vyjadrenie odborného stanoviska bola vyzvaná expertka poroty – Ing. arch. Iveta Bujnová – zástupkyňa Krajského pamiatkového úradu Prešov, pracovisko Poprad.
„Z pamiatkového hľadiska museli architekti zohľadniť a splniť zadanie. Súčasťou zadania boli podmienky z hľadiska ochrany pamiatkového fondu, pretože sa nachádzame v území čiastočne pamiatkovej rezervácie Kežmarok a čiastočne v ochrannom pásme nehnuteľných kultúrnych pamiatok. Sú tam presne špecifikované podmienky činnosti ako rezervácie, tak aj v ochrannom pásme. Dôležité bolo navrhnúť stavby, ktoré rešpektujú túto okolitú výstavbu, pretože sa nachádzame v území, ktoré je veľmi hodnotné – pamiatka UNESCO a ev. kostol, gymnázium, zároveň sme na ploche, ktorá zanikla, čiže pod terénom je historická dispozícia. Myslím, že sa to podarilo, prekvapil ma veľký počet zapojených. Som naklonená tomu, že bola zvolená dobrá forma architektonickej súťaže, pretože máme možnosť pozrieť sa rôzne návrhy. Čo návrh, to má každý iný rozmer, je to veľmi zaujímavé,“ uviedla počas hodnotenia projektov Iveta Bujnová.
Organizátor vyzdvihol úroveň súťaže
Prednostka MsÚ Jela Bednárová konštatovala, že samotný proces usporiadania takejto architektonickej súťaže bol veľmi dlhý a pripravoval sa dva roky. Organizátor tejto súťaže bol mestom oslovený o pomoc na zadanie začiatkom minulého roka.
„Spolupráca s mestom bola veľmi dobrá. Riešené územie je veľmi komplikované tým, že sa nachádza v historickom jadre a jedna sa o pamiatkovo chránené územie. Úvodná príprava bola dlhšia. Prípravu jednoetapovej verejnej anonymnej súťaže považujeme za najtransparentnejší spôsob, kde sa hľadá najkvalitnejší návrh. Sme radi, že súťaž zaujala. Veď na slovenské pomery prišlo 33 súťažných návrhov a to je extrémne veľa. Je to aj taká vizitka pre Kežmarok, že to malo zmysel ísť do toho, a že bude z čoho vyberať. Pretože bolo komplikované zohľadniť niekoľko skutočností – od pamiatkovo chráneného územia, urbanizmu, cez architektúru aj prevádzku, my ako organizátor sme sa snažili týchto účastníkov naviesť priamo v zadaní na to, aby podľa možnosti predložili návrh, ktorý by bol realizovateľný. Je pochopiteľné, že architekti majú svoj vlastný názor, niektorí to poňali konzervatívne, niektorí odvážne, ale je to v poriadku. Našli sa tu návrhy, ktoré na prvý pohľad nemuseli zaujať porotu, ale každý z nich má niečo do seba,“ zhod notil Adam Lukačovič, za organizátora súťaže.
Ako ďalej organizátor povedal, súťaž bola overená slovenskou komorou architektov a po vyhodnocovacej fáze, vybrala porota víťaza a ocenené návrhy. Nasledovali komentáre, prečo si porota vybrala takéhoto víťaza a po zverejnení výsledkov v polovici marca sa súťaž kompletne ukončila.
Predseda poroty Ing. arch. Irakli Eristavi – autorizovaný architekt SKA k súťaži povedal nasledovné: „Architektonické súťaže sú ideálnym nástrojom ako sa obstaráva kvalitná architektúra. Čiže nie na základe ceny projektových prác, ale na základe názoru konceptu, ktorý vyhodnocujú odborníci. Samozrejme je to ruka v ruke s ekonomikou a každá porota zvažuje aj náročnosť návrhu, jeho udržateľnosť v čase z hľadiska používania, údržby a iných záležitosti. Je skvelé, že tú súťaž sa rozhodlo 33 kancelárii alebo kolektívov, lebo za tým je obrovské množstvo práce ľudí. To svedčí o tom, že to zadanie a súťažné podmienky boli kvalitne pripravené. Verím, že v ďalších procesoch sa podarí víťazný projekt rozpracovať, podpísať zmluvu a verím, že jedného dňa mesto Kežmarok a jeho obyvatelia nadobudnú nový, súdobý a dostatočne nadčasový kultúrny stánok.“
6 kolová plodná diskusia priniesla víťaza
Porota rozhodla tzv. viackolovým hlasovaním. Jej úlohou bolo zhodnotiť predložené súťažné návrhy predovšetkým z hľadiska ich súladu so Zásadami ochrany pamiatkovej rezervácie mesta Kežmarok a dotknutého územia. Pre zostavenia finálneho poradia a určenia víťazného návrhu prebehlo viacero kôl hlasovania. V priebehu tohto procesu boli na základe diskusie niektoré návrhy revokované z predchádzajúcich kôl na opätovné posúdenie. Poradie súťažných návrhov predstavuje konečný výsledok hodnotenia, ktorý bol potvrdený záverečným hlasovaním poroty.
Spolu sa uskutočnilo 6 kôl hlasovania, kde sa určili finálni víťazi a následne im porota formulovala komentáre k oceneným a odmeneným návrhom a doplnila aj odporúčania na dopracovanie víťazného návrhu. 1. cenu získal ateliér ô s.r.o. v zložení Martin Kvitkovský, Martin Varga, Kristína Kullová, Martin Zaiček, Antonín Němec.
Revitalizácia verejných priestorov je dôležitá
Predseda poroty Irakli Eristavi je stúpencom toho, že keď nejaké miesto alebo architektúra má potenciál a vieme ho zachovať a nejakým spôsobom ho znovu zhodnotiť a zapojiť ho do dnešného života, tak to jednoducho musíme robiť. „Táto súťaž nastolila otázky, či zbúrať alebo nezbúrať internát. Stoja tam hodnotné sakrálne stavby, to vyvažovanie rešpektovania pôvodnej architektonickej substancie a vytvárania miest stretnutí a spoločenskej interakcie, funguje vo vzájomnej synergii. Myslím si, že pre každé moderné, životaschopné mesto ako aj pre zdravý život komunity, je stánok kultúry s adekvátnym priestorom, úplná nevyhnutnosť.“
Zuzana Dobránszka
