Aktuality
Aktuality
Kežmarský profesor a básnik Eugen Binder
„Milovaný a oplakaný, kým sa opäť nestretneme.“ – Tieto slová zdobia náhrobnú tabuľu niekdajšieho evanjelického farára, lyceálneho profesora a spišského básnika Eugena Bindera. Žiaľ, vplyvom času sa naňho takmer úplne zabudlo a dnes už ani nevieme, o akú osobnosť išlo.
Eugen sa narodil 20. októbra 1862 v Levoči, kde absolvoval i strednú školu. Rozhodol sa pre duchovnú dráhu. Študoval na teologickej akadémii v Bratislave, tiež na univerzitách v Berlíne, Lipsku a Jene. Po získaní diplomu patrili k jeho pôsobiskám Banská Bystrica a gymnázium v Niregyháze, kde učil nemčinu a náboženstvo. Vo Franzfelde, dnes Kačarevo v Srbsku, pôsobil ako kaplán dva roky. Získal si takú obľubu, že tamojší čitateľský spolok si ho pri výročí vzniku zvolil za čestného člena dávno po tom, čo pôsobil inde.
Rodina a umelecká múza
V rokoch 1889 – 1899 bol farárom v Birde, dnes ležiacej v Rumunsku, kde žil s levočskou manželkou Vilmou Kauffmannovou. Tu sa im narodili dcéra Elsa, synovia Dezider a Eugen. Okrem duchovnej činnosti sa takisto venoval literárnej tvorbe. Písal básne, ktoré uverejnili napr. v mníchovských novinách Fliegende Blätter. Popritom z maďarčiny do nemčiny prekladal fejtóny a krátke poviedky. Uznávaný maďarský humorista Viktor Rákosi ho nazval „postihnutý prekladateľ s nepolepšiteľnou poctivosťou“, lebo na preklady si pýtal povolenia autorov a delil sa s nimi aj o honorár! Keďže deti rástli a Eugenovou túžbou bol návrat do rodnej hornatej domoviny, padlo mu vhod výberové konanie kežmarského lýcea hľadajúceho učiteľa náboženstva. Konkurz vyhral a začiatkom roka 1899 sa prisťahoval do Kežmarku. V škole pôsobil do konca júna 1929, pričom dva roky externe učil evanjelické náboženstvo i v československých pobočkách. Po zmene režimu prekladal do nemčiny slovenských autorov; zabezpečoval kurzy slovenčiny, aby uľahčil život miestnym Nemcom. Nezabúdal ani na písanie a v roku 1907 vydal v rodnom meste knihu Freut euch des Lebens, v preklade Tešte sa zo života. Hrôzy prvej svetovej vojny načas utlmili jeho tvorbu. Dôvodom bolo, že obaja synovia odišli na front, pričom mladší padol a starší uviazol v ruskom zajatí. Po jeho návrate, svadbe a narodení vnúčat sa Binder vrátil k písaniu. Literárne činný ostal do smrti, ktorá ho vplyvom mŕtvice zastihla vo štvrtok 18. mája 1933.
Posledná básnická zbierka
Eugen Binder sa čoskoro stal osobou, bez recitovania ktorej si ľudia nevedeli prestaviť žiadnu slávnosť alebo vtipný prípitok. Doma tvoril, básne pribúdali a tak vydal ďalšiu knihu. Tentoraz v Kežmarku u tlačiara Paula Sautera s názvom Ernst und Scherz fürs Zipser Herz (Vážnosť a vtip pre spišské srdce). Vyjsť mala na Vianoce 1930, ale škrt cez rozpočet urobil nedostatok elektrickej energie v sieti. Vysvetlenie o meškaní v novinách podali obaja aktéri spoločne. Sauter cez vysvetľujúci oznam, Binder vtipnou básňou. Škoda, že v slovenčine sa nerýmuje: „Povedal som, že priateľ Sauter nesie vinu. – On povedal, elektrický prúd je vinný. – Preto, drahí čitatelia, majte strpenie a nebuďte netrpezliví. – Nepotešili ste sa na vianočný čas, najbohatší ani najchudobnejší. – Objaví sa na Veľkú noc, keď nenasneží. Ak áno, tak až na Turíce.“ Básnická zbierka uzrela svetlo sveta v roku 1931 a ostala pamiatkou na veľkého muža, žijúceho v Kežmarku.
Autor: Vladimír Julián Ševc
Foto: Profesor Eugen Binder (Foto: Múzeum v Kežmarku)
