Aktuality
Aktuality
Mestská polícia oslavuje 35 rokov. Aké boli jej začiatky?
Obecné a mestské polície si tento rok pripomínajú 35 rokov svojho vzniku. Strážcovia zákonov vykonávajú okrem preventívnych činností aj iné kompetencie. Mestská polícia ako poriadkový útvar pôsobí pri zabezpečovaní obecných vecí verejného poriadku, ochrany životného prostredia v meste a v plnení úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných nariadení mesta, uznesení mestského zastupiteľstva a z rozhodnutí primátora mesta. Najnovšie majú mestskí policajti pred sebou novú výzvu, a to priamo participovať na zákone, ktorý má dať mestskej polícii (MsP) nové kompetencie merania rýchlosti v obciach. My sme sa však s bývalým náčelníkom MsP v Kežmarku Vladimírom Mikšom vrátili do minulosti a zaspomínali si na úplné začiatky formovania a vznik MsP v našom meste.
Zabezpečenie bezpečnosti v meste bolo pred založením mestskej polície realizované výlučne príslušníkmi Policajného zboru (Verejnej bezpečnosti), a to Obvodným oddelením PZ Kežmarok. V úplných začiatkoch formovania MsP ešte nebol ani zákon o obecných mestských políciách, ten sa prijal a dopĺňal až neskôr. Mestské zastupiteľstvo Mesta Kežmarok zriadilo Mestskú políciu Kežmarok uznesením č. 3/1991 z 25. júna 1991.
Vladimír Mikša mal v tom období 25 rokov a spomína si na to takto: „Zakladaniu MsP predchádzalo klasické výberové konanie, ktoré bolo 1. apríla 1991. Najprv sa však musím vrátiť do roku 1985, kedy som v Kežmarku založil klub karate. Bola to éra bojových umení, na ktorej som vyrastal. V 90. rokoch sme boli s kamarátmi oslovení z Karate klubu Poprad, že je taká možnosť, či by sme k nim nešli pracovať, že chcú založiť MsP v Poprade. Oslovili sme preto nášho primátora Kežmarku Jána Skupinu, že ak sa v samosprávach zakladajú mestské polície, či sa neuvažuje o niečom takom aj v našom meste, že by sme mali záujem. Primátor bol tej myšlienke naklonený a predniesol ju na mestskom zastupiteľstve, ktoré aj neskôr prijalo uznesenie,“ prezradil Vladimír Mikša.
Volali ich koženkári
Ako ďalej V. Mikša povedal, celý výberový proces riadili štátni policajti a príslušní komisári. Výberovým konaním prešli úspešne traja záujemcovia z kežmarského karate klubu. „Spolu aj s ďalším kolegom sme teda začali pracovať na MsP v Kežmarku štyria. Sídlili sme na mestskom úrade na prízemí v priestoroch personálneho oddelenia. Dali nám kanceláriu, nič sme nemali, výstroj ani výzbroj. Vytlačili nám len malé kartičky (preukazy) s menom a fotkou s nápisom Mestská polícia a začali sme riešiť dopravné priestupky, priestupky proti verejnému poriadku, rušenie nočného kľudu, či občianske spolunažívanie. Počas prvých dní dokonca v civilnom odeve. Počase, asi do mesiaca sme mali uniformy, ktoré pozostávali zo sivých nohavíc a zelenej „vojenskej“ košele. Mali sme kožené hnedé bundy, ktoré nám zakúpil podnikateľ Natálka z Turecka, presne také, ako sa nosili v 90 rokoch. Každá MsP mala buď hnedé alebo čierne koženky a práve pre nich nás volali koženkári,“ dodal bývalý náčelník.
Keď už boli aj uniformy zapracované v zákone a farebne odlíšené, prišla na radaj čiapka. Podľa slov V. Mikšu modré uniformy, ako ich poznáme dnes, nosia mestskí policajti približne 20 rokov.
Autá mali nové
Zo začiatku nemali mestskí policajti žiadne vybavenie, no postupne im mesto dodalo aj vozidlá aj služobné zbrane. „Začínali sme s Favoritom, no vždy sme dostali nové auto, potom modrú Felíciu, Mitsubishi, ďalej Fabiu, terénnu Mazdu a Škoda Octaviu. Asi po mesiaci sme išli na trojmesačný kurz, robili sme ho dištančne, študovali sme čiastočne právo, priestupkový zákon, sebaobranu atď. Museli sme ovládať zákony, robili sme skúšky, a až po nich sme dostali poverenie člena mestskej polície a potvrdenie o odbornej spôsobilosti. Riešili sme dopravné priestupky, občianske spolunažívanie, verejný poriadok, znečisťovanie verejných priestranstiev, VZN mesta o poplatkoch a o skládkach,“ hovorí bývalý náčelník a dodáva, že v tom čase bolo roboty veľa. Za prvé 4 roky sa vymenili 4 náčelníci a v roku 1995 sa stal náčelníkom kežmarskej MsP práve Vladimír Mikša, ktorý bol na tejto pozícii 8,5 roka. Na smene v službe robilo osem mužov, neskôr dvanásť 24 hodinové smeny. „Ľudia nás brali veľmi vážne, mali sme rešpekt. Keď tu boli v minulosti vojenské kasárne, denne vyšlo na vychádzku veľké množstvo vojakov. Ak len polovica z nich robila neporiadok, keď sme mali nočné, vždy sme mali čo robiť,“ uviedol V. Mikša.
Čo sa týka organizačnej aj materiálnej stránky zabezpečenia prešla MsP v Kežmarku podľa slov bývalého náčelníka za 35 rokov veľkým vývojom. „Je to veľký progres vybavenia – špičkových rádiostaníc, zbraní, výstroja, či kamerových systémov. Z okresných miest sme mali kameru medzi prvými na Slovensku. Na MsP bola od roku 1995 len jedna aj to bola veľká rarita v meste. Potom prišli kvalitné vysielačky. Kamera bola taká kvalitná, že sa môže kľudne porovnať aj s dnešnými. Videli sme obrazne povedané až dopeňaženky. 360 stupňová umiestnená na námestí a mala výborný zoom približovania. Postupne sa kamery dopĺňali a dnes je kamerami pokryté celé mesto,“ dodal V. Mikša.
Vždy byť pripravený a predvídať
Kriminalita začiatkom 90. rokov bola iná. V meste sa zdržiavalo veľa ľudí a bol tam vždy predpoklad, že sa niečo bude diať. „Krčiem v tom čase bolo viac ako potravín. Dnes je to relatívne kľudné. Aj napriek tomu by sa príslušníci mali venovať výcvikom, stratégii, taktike pri zákrokoch, modelovým situáciám a iným. My sme mali povinné výcviky dvakrát do týždňa, modelové prípady a každý deň sme mali v teréne situáciu, ktorú bolo potrebné riešiť. Dnes možno policajti nie sú v takom každodennom strese, a môžu pritom upadať do letargie. Teraz je to iné, dlhšie sa relatívne nič nedeje, no raz môže prísť aj zložitejšie situácia, na ktorú by mali byť policajti pripravení. Súčasná kriminalita je nečakaná, útočníci často vyťahujú rôzne zbrane a preto treba neustále predvídať útok a byť v pohotovosti,“ myslí si bývalý príslušník MsP.
A čo by odkázal budúcim policajtom? „Mali by absolvovať školenia, či už teoretické, praktické, aby sa vzdelávali v zákonoch, ale hlavne, aby sa pripravovali fyzicky na rôzne situácie v teréne – modelové situácie na výcvikoch sebaobrany,“ uzatvára mestský policajt na výsluhovom dôchodku.
Základom života Vladimíra Mikšu je disciplína. Energiu a inšpiráciu mu dodávajú najmä tréningy s deťmi v jeho JI-JITSU klube, kde má stále chuť trénovať a vychovávať svojich nasledovníkov.
Zuzana Dobránszka
