Aktuality

Evanjelický deň v Kežmarku bol o stretnutí veriacich, rodín a priateľov z celého Slovenska

07

Prvý júlový víkend patril v meste Evanjelickému dňu, ktorý do Kežmarku prilákal stovky hostí z celého Slovenska a Európy.

Počas evanjelického dňa v Kežmarku naše mesto navštívil generálny biskup Ivan Eľko s manželkou, biskupi zo Slovenska, Česka, Srbska, Maďarska s manželkami, zastupujúca sestra generálna dozorkyňa a dozorca východného dištriktu, vedenie synody, riaditeľka diakonie, generálny duchovný a riaditeľ úradu ústredia ekumenickej a pastoračnej služby v Ozbrojených silách Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, zástupcovia a osobní tajomníci biskupov, bratia seniori, farári, reverendi, vzácni hostia z partnerských luteránskych cirkví v Rakúsku, Nemecku, Maďarsku, Kanady. Delegáciu vzácnych hostí doprevádzal zborový farár evanjelickej cirkvi Kežmarok a generálny presbyter evanjelickej cirkvi Roman Porubän

Kežmarok sa pýši históriou písanou remeselníkmi, spisovateľmi, básnikmi a duchovnými evanjelickej a katolíckej cirkvi. Obyvatelia nášho mesta pochádzajú z viacerých národností, kultúr a kresťanských spoločenstiev. K evanjelickej cirkvi augsburského vyznania sa pri poslednom sčítaní obyvateľstva v Kežmarku prihlásilo 680 ľudí.

História evanjelikov v Kežmarku

Počiatky reformácie v Kežmarku siahajú do roku 1520, keď z kazateľnice ľubického Kostola Svätého Ducha kňaz Tomáš Preisner prečítal 95 výpovedí Dr. Martina Luthera. Reformačné myšlienky prinášali do Kežmarku kupci, pretože mesto ležalo na dôležitej európskej obchodnej ceste spájajúcej všetky svetové strany Európy. Šírili ich aj miestni študenti, ktorí v hojnom počte navštevovali nemecké univerzity. Nemecké obyvateľstvo prirodzene prijalo učenie doktora Martina Luthera a takisto urobili aj Slováci, ktorí mali neskôr vlastných kazateľov.

Evanjelici v čase príchodu reformácie obsadili pre seba farský kostol svätého Kríža, čo sa udialo bez akéhokoľvek incidentu, pretože v tom čase sa už v Kežmarku nenašiel človek inej viery. Mesto ostalo nábožensky jednoliate až do čias protireformácie. Prebudovala sa veža kostola. Pri kostole bola vybudovaná zvonica, najkrajšia kampanila na Spiši. Rozširovali sa mestské múry, prestaval sa aj hrad. Zreformovala sa škola, ktorá sa stala evanjelickým gymnáziom a mesto pre ňu postavilo novú budovu z kameňa. Na tejto škole pôsobili vyučujúci zo zahraničia a podobné bolo aj zloženie žiakov, pretože chýr o tejto škole putoval do celého sveta. Začala sa budovať knižnica, ktorá sa dnes so 150 000 zväzkami považuje za najväčšiu školskú historickú knižnicu v strednej Európe.

Od roku 1670 začali evanjelikom na Spiši násilne odoberať kostoly a školy. V roku 1673 bol kežmarským evanjelikom odňatý farský Kostol sv. Kríža a škola, kňazi i učitelia boli vyhnaní. Cisár Leopold I. pod tlakom Thökölyho povstania v roku 1681 zvolal snem do Šoprone a na základe 25. a 26. zákonného článku, tzv. artikuly, si mohli evanjelici postaviť v župe dva kostoly, a to na mieste, ktoré určila cisárska komisia. Túto výsadu mali aj slobodné kráľovské mestá, medzi ktoré patril aj Kežmarok. Po vydaní tolerančného patentu cisárom Jozefom II. v roku 1781, ktorý do značnej miery priznal protestantským cirkvám ich práva, mohol sa naplno rozvinúť život evanjelikov v meste. Investícia do vzdelania nebola márna, čoho svedectvom do dnešných čias je budova evanjelického lýcea. Ona vychovala popredné osobnosti nielen slovenského národa, ale i okolitých krajín, ktoré zanechali hlbokú brázdu na poli kultúry, vedy a umenia. V roku 1873 začal cirkevný zbor s výstavbou nového evanjelického kostola. Architektom tejto dominanty mesta je Theophil von Hansen, ktorý projektoval také významné stavby, ako je viedenský parlament a štátna filharmónia, alebo nádherná hvezdáreň a Akadémia vied v Aténach.

Od roku 1531 po súčasnosť mal cirkevný zbor v Kežmarku približne 60 kňazov a diakonov. „Mnohí z nich boli vynikajúcimi literátmi, historikmi i vedcami. Presbyteri, veriaci spoločne s radnicou rozvíjali naše mesto stáročiami, boli si nablízku a vždy pripravení pomôcť,“ dodal v slávnostnom príhovore primátor mesta Ján Ferenčák.

Slávnostné prijatie v obradnej sieni mestského úradu

V tradícii vítať hostí čo najsrdečnejšie vedenie mesta a jeho obyvatelia naďalej pokračujú. „Človek býva tam, kde je viac srdcom ako telom. Ak milujeme časné veci, ideme do záhuby, ak však milujeme večného Boha, náš život dostáva zmysel a srdcia nevyčísliteľnú hodnotu. Láska, ktorá pochádza z kríža, je nepremožiteľná a bezhraničná, je to radosť a život, ktorý víťazí nad nenávisťou a smrťou,“ zaznelo v krátkom zamyslení primátora počas slávnostného prijatia.

Festival mal trvať viac dní

Pôvodne sa mal konať festival v roku 2021 ako štvordňové podujatie spoločne s mládežníckym SEMfestom. Rozbehnuté prípravy však napokon zastavila pandémia, v ktorej nikto nevedel dať záruku, aká situácia bude o týždeň, o mesiac, o pol roka. „Príprava festivalu bola presunutá na rok 2022 a my sme mali nádej, že okolnosti budú oveľa lepšie. Zároveň však vzhľadom na zlé ekonomické dôsledky pandémie organizačný tím začal pripravovať skromnejšiu, dvojdňovú verziu festivalu, bez spojenia so SEMfestom,“ informovali Renáta Vinczeová a Ivan Eľko za predsedníctvo ECAV na Slovensku. Keď už boli jeho kontúry jasné, vypukla vojna na Ukrajine a cirkev v mnohých svojich častiach začala venovať maximálnu pozornosť pomoci pre utečencov. „Otrasení vojnou sme si kládli otázku, či je nie len finančne únosné, ale zároveň aj psychologicky vhodné, aby sme sa v čase, keď maximum svojich prostriedkov venujeme pomoci utečencom a neďaleko nás zúri vojna, stretli na dvojdňovom festivale. Na druhej strane sme však cítili, že by bolo v istom zmysle prehrou, ak by nám niekto, kto v tejto chvíli bombarduje mestá na Ukrajine, vnútil, aby sme neboli spolu a nepovzbudzovali sa. Vznikla teda minimalistická verzia Evanjelického festivalu – Evanjelický deň,“ ozrejmilo myšlienku vedenie evanjelickej cirkvi. Po slávnostných službách Božích sa začala v drevenom artikulárnom kostole druhá časť Evanjelického dňa – pásmo duchovného slova, svedectiev, prezentácií života cirkvi, služby a hudobných vystúpení.

„Ďakujeme všetkým, ktorí priložili ruku k dielu či prijali pozvanie, a najmä vďaka Pánu Bohu, že nám toto dopoludnie požehnal,“ informovalo po podujatí vedenie evanjelickej cirkvi.

Ondrej Miškovič, foto: Ondrej Miškovič,

zdroj: ecav.sk